V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1, 39-45)

Myslím si, že výber veršov z 80. žalmu do dnešného responzóriového spevu bol naschvál robený tak, aby vyniklo naliehavé volanie človeka k Bohu: „Pastier Izraela, počúvaj, zaskvej sa, vzbuď, príď, vráť sa, zhliadni, podívaj sa, navštív, chráň, obnov, rozjasni!“ Takéto hromadenie slov podobného významu zvýrazňuje dôležitosť situácie, v ktorej žalmista vzýva Boha a priam žiada jeho zásah. Aká je to teda situácia?

Historicky zrejme súvisela s útokom Asýrie na Izrael niekedy za panovania kráľa Ezechiáša okolo roku 700 pred Kristom. No Cirkev tento text zaradila do liturgie na zvýraznenie volania človeka v inom nebezpečenstve, ktoré je oveľa hroznejšie ako útok pohanského vladára. Je to volanie v nebezpečenstve večnej smrti, keď niet poruke nijakého záchrancu, spasiteľa. Preto sú čítania tejto nedele akoby odpoveďou Boha na toto volanie: prísľub záchrancu v Knihe proroka Micheáša, jeho blížiaci sa príchod v Lukášovom evanjeliu a spôsob záchrany v Liste Hebrejom.

Slová tohto volania teda nepripisujeme len ľuďom z dávnych vekov, ale privlastňujeme si ich aj my sami. Aj my sme totiž neustále ohrozovaní zlom v mnohorakých podobách, neraz vábivých a príťažlivých. Preto v očakávaní sviatku Narodenia Pána sme znovu vyzývaní volať k Bohu o spásu.

Zároveň je však naše volanie plné radosti a jasotu – lebo my už vieme, že naša spása, naša záchrana sa uskutočnila. Ježiš – to je meno, ktoré nám neustále pripomína, že sme už vykúpení, lebo on žil, trpel, zomrel a vstal z mŕtvych. A hoci vystúpil do neba, zároveň podľa vlastných slov ostal s nami. Takže nám ostala v podstate jednoduchá úloha – byť, ostávať, zotrvávať s Ježišom, aby sa naša spása dovŕšila buď vo chvíli jeho druhého príchodu, alebo v momente našej smrti.

Slovom, texty dnešnej bohoslužby slova mi prinášajú veľkú radosť. Dúfam, že aj tebe. Lebo človek – ty aj ja – kričí: „Pomoc!!!“ a Boh odpovedá: „Tu som, konám.“ Slovami Písma: „Keď som ťa volal, bol si blízko, vravel si: ‚Neboj sa!‘“ (Nár 3, 57). Tak sa neboj volať k Bohu. To je jedno, či máš problém milovať alebo napísať písomku v škole, či trpíš nevyliečiteľnou chorobou alebo máš nádchu, či si obklopený veľkou rodinou alebo si celkom sám. Vo všetkom, čo prežívaš, volaj k Bohu. A on ti odpovie.

Môžeš prežiť krásne sviatky Narodenia Pána. Ak prijmeš Boží pohľad na svoj život. Ak uveríš, že sa o teba stará. Vo filme Spolok mŕtvych básnikov (1989) učiteľ vyzýva žiakov, aby sa postavili na stôl a pozreli sa na svet z inej perspektívy. Možno aj ty sa potrebuješ vyškriabať na pomyselný stôl a uvidieť aj tieto sviatky z iného uhla pohľadu. Zrazu zistíš, že sa niet prečo naháňať, znervózňovať (seba aj iných), ale môžeš prinášať radosť a pokoj. Lebo tvoj život patrí Bohu. Živému Bohu!

zdroj: dcza.sk