Pilát sa spýtal Ježiša: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“(Jn 18, 33b-37)

Si židovský kráľ? Musím sa priznať, že Ježiš nijako nezapadá do mojich predstáv o kráľoch, panovníkoch, monarchoch, cisároch a vládcoch. Ježiš sa narodil v chudobe, žil v nej, často nemal kde hlavu skloniť, preto je mi ťažko vnímať ho ako kráľa. Počas svojho účinkovania nechcel odhaliť svoj skutočný pôvod, o svojom kráľovstve otvorene hovorí až na konci svojho života pred Pilátom. Mne sa slovo kráľovstvo väčšinou spája s panovníkmi, ktorí v dejinách chvíľu „pobudli“, zanechali nejakú stopu, ale žiaden z nich nepritiahol ku sebe toľko ľudských sŕdc, ako Ježiš! Ježiš je kráľ, ktorý miluje absolútne a nekonečne! Ježiš je panovník, ktorý nenúti, ale pozýva! Nie je kráľom nad hmotným majetkom, ale túži byť kráľom môjho srdca! Preto sa musím už dnes rozhodnúť, či takémuto oddanému kráľovi chcem slúžiť, či mu dovolím, aby „totálne“ ovládol moje srdce, nie moje materiálne veci a bohatstvá! Komu chcem teda odo dnes slúžiť?

Ježišu, kraľuj denne v mojom srdci, v mysli a v skutkoch.

zdroj: zamyslenia+