V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína. “Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli. Zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho. (Jn 2, 1-11)

Prvé čítanie z Knihy proroka Izaiáša hovorí o rozhodnutí Mesiáša spasiť/zachrániť Jeruzalem. Nielen tak hocako, ale zjavne a bohato. Prirovnáva svoj záujem o Jeruzalem k záujmu ženícha o svoju nevestu. Celé čítanie je prísľubom, že Mesiáš bude konať s mocou a úplne zmení údel vyvoleného ľudu. Žalm je výzvou ohlasovať a oslavovať dielo, ktoré Pán už vykonal. Vyhlasuje: „Pán kraľuje!“ (Ž 96, 10a). Na jednej strane je oslavou vyslobodenia vyvoleného národa z babylonského zajatia. Ale na druhej strane je tiež reakciou na dnešné evanjelium o premene vody na víno v Káne. Je ohlasovaním a oslavou toho, že Mesiáš sa ujal svojej moci a začal konať znamenia dokazujúce, že on je Bohom povolaný a vyvolený zachrániť Boží ľud.

V knihe poľského autora Romana Brandstaettera Ježiš z Nazareta autor uvádza, že keď Boh posielal Mojžiša do Egypta, dal mu moc urobiť pred faraónom dve znamenia – premeniť palicu na hada a uzdraviť malomocenstvo (pozri Ex 4, 1 – 8). Z toho Židia odvodili, že keď príde Mesiáš, tiež bude mať túto moc, lebo podľa Mojžišovho prísľubu Pán im mal vzbudiť proroka, ktorý bude ako Mojžiš (pozri Dt 18, 15). Ježiš to dokázal tým, že ako prvé znamenie premenil vodu na víno – mal moc meniť podstatu aj podobu vecí. A evanjelista Ján ako druhé znamenie uvádza uzdravenie syna kráľovského úradníka (pozri Jn 4, 46 – 54).

Dnes sa teda akoby v slávení Cirkvi završuje Pánovo zjavenie, ktoré slávime tento rok už tretiu nedeľu. Ježiš sa zjavuje ako Vládca/Kráľ (pri návšteve troch mudrcov), ako Služobník a Boží Syn (pri krste v Jordáne), ako Záchranca/Mesiáš (pri premene vody na víno).

Aké pre nás plynie z toho ponaučenie? Žiadne. Nejde mi o ponaučenia, ale o to, aby sme žili z viery v to, čo sme objavili. Aby sme so žalmistom plesali, lebo „Pán kraľuje“! Aby sme neutonuli v zmýšľaní tohto sveta, ktorý nám ponúka „chlieb a hry“, ale aby sme vždy mali pred očami toho, ktorý má moc zachrániť nás pre večný život: Ježiša Krista. Božieho Syna, Mesiáša, nášho Pána. A Ženícha.

Nič z toho by nás nemuselo zaujímať, ak by Ježiš skončil ako každý iný človek v dejinách. Ale Ježiš žije! Lebo hoci zomrel, vstal z mŕtvych! Preto môžeme znovu a znovu jasať a radovať sa, lebo je isté, že sa vráti a dovŕši dielo našej záchrany.

Ježiš má moc dokončiť dielo, ktoré v nás začal (pozri Flp 1, 6). Nuž buď s ním a uvidíš ešte väčšie veci. Skús o tom niekomu povedať.

zdroj: dcza.sk