Je to štyridsiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána. Pán Ježiš, víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal jasnú nádej, že kde je on naša hlava, prvorodený, aj my jeho údy budeme v tej istej sláve. Ježišova ľudská prirodzenosť (a tá je z našej prirodzenosti – okrem hriechu) už prebýva pri Otcovi.

Sviatok Nanebovstúpenia pochádza už z apoštolských čias. Pán Ježiš vystúpil do neba pred očami apoštolov na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní z Olivovej hory. Už svätý Augustín (432) spomína vo svojej homílii tento sviatok. Svätá Helena dala postaviť chrám na Olivovej hore na mieste, kde sa Pán vyzdvihol do neba. Na sviatok Nanebovstúpenia sem prúdili zástupy, aby s horiacimi sviecami a fakľami oslávili tento deň.

Ako osobitný sviatok sa začal sláviť v druhej polovici 4. stor. ako o tom svedčí svätý Ján Zlatoústy (407), (predtým sa slávil podľa všeobecného Kristovho veľkonočného tajomstva päťdesiatich dní). Svätý Ján Zlatoústy píše: Nedávno sme slávili sviatok Kríža, Umučenia, Zmŕtvychvstania a potom Nanebovstúpenia nášho Pána Ježiša Krista; dnes sme povýšení až k samému vrcholu dobier, prišli sme k metropole sviatkov (Turíc). A svätý Augustín (432) má na tento sviatok homíliu: „Dnes náš Pán, Ježiš Kristus, vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce.“

Zamyslenia

Pán dnes vystupuje do neba, vystupuje do neba za hlaholu poľnice. Pán vystupuje do neba a celé nebo jasá, lebo domov sa vracia Pán, domov, do Otcovho náručia sa vracia Syn, milovaný Boží Syn. Celé nebo jasá, lebo domov, do neba, do Otcovho náručia sa vracia milovaný Syn, ktorí splnil Otcovu vôľu, Syn, ktorý zjavil človeku Božiu lásku. Pán vystupuje do neba…

Čo to znamená pre nás?

1. Nebo jestvuje.

Jestvuje nebo, náš večný domov. Tam, kam sa dnes vracia Boží Syn, do neba, tam raz sme pozvaní aj my. On sa vracia do neba. A nebo, to je Otcovo náručie, náručie milovaného Otca, ktorý si objíma svojho Syna a dáva mu sedieť po svojej pravici. Nebo jestvuje, lebo tam sa dnes vracia Boží Syn, aby nám tam, kde je veľa príbytkov, pripravil miesto a aby sa potom pre nás vrátil. Nebo jestvuje, jestvuje večný život. Lebo či možno v človeku uhasiť tú večnú túžbu po živote, tú nekonečnú túžbu žiť? Nebo jestvuje. Dnes na slávnosť Nanebovstúpenia nášho Pána vyznávame vieru vo večný život v nebeských príbytkoch. Dnes, keď Pán vystupuje do neba za hlaholu poľnice s apoštolom Pavlom zároveň voláme: „Ani oko nevidelo, ani do ľudského srdca nevystúpilo to, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

2. Nebo je večný milujúci domov.

Ako pozemské dieťa veľmi potrebuje domov. Nestačí mu iba dom, potrebuje domov. Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Domov je miesto, kde je milujúci otec a milujúca mama, kde sú tvoji milujúci súrodenci, tvoji starí rodičia. Domov je miesto, kde si prijatý a milovaný. Milujúci domov a milujúca rodina sú predobrazom milujúceho večného domova, milujúceho neba. Tak sa modlíme v Tretej Eucharistickej modlitbe: „Tam zotrieš každú slzu z našich očí a uvidíme teba, svojho Boha, z tváre do tváre, budeme ti podobní po všetky veky a budeme ťa bez prestania chváliť v Kristovi našom Pánovi, skrze ktorého štedro dávaš svetu všetko dobré.“ Nebo je večný milujúci domov. Už teraz sa nám z toho treba tešiť. Pán splní svoje slovo, lebo On je Boh a nie človek. Pán splní svoje slovo a raz sa vráti aj pre nás, aby sme navždy zažívali nebo, večne milujúci domov.

3. Nebo jestvuje, no jestvuje aj peklo – večná beznádej.

Z Listu Efezanom nám dnes apoštol Pavol ďalej odkazuje: „Bratia, nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania…“

Dnes na slávnosť Nanebovstúpenia nášho Pána prosme nášho Boha, aby osvietil oči nášho srdca, aby sme spoznali, aká je nádej. Ktosi povedal: „Svet bude patriť tomu, kto dá svetu nádej.“ Máme svoju nádej vkladať do rúk človeka, ktorý je tak nestály? Máme svoju nádej vkladať do tejto zeme? Pozorujeme, ako si niektorí budujú domy priam ako pevnosti, akoby by tu mali žiť večne. Máme svoju nádej vkladať do ekonomiky či kultúry a umenia? Človek je viac. Človek presahuje pozemský život, človek raz vstúpi do večného života. Má iba dve možnosti: nebo alebo peklo. No my sme pozvaní pre večný život v nebi. A tam vedie iba jedna cesta. Tou cestou je Ježiš Kristus. Jedine on je našou ozajstnou nádejou.

– Jozef Žvanda –

 

Svätý Gregor z Nyssy (338-394) opisuje dnešný sviatok ako víťazstvo ľudskej prirodzenosti. Ježiš, pravý človek, sa vracia do neba v ľudskom tele a anjeli ho nespoznávajú. Prečo? Lebo je odetý do našej úbohej ľudskej prirodzenosti. Jeho šaty sú zafarbené krvou utrpenia, ktoré mu spôsobili ľudia za jeho lásku. Anjeli čakali víťazného Leva, mocného Pána v sláve. A prichádza Baránok, ktorý bol zabitý, odetý do šiat ľudskej prirodzenosti, ktorý poznal slabosť. Takýto Ježiš vystupuje, vracia sa do neba.

Porozumieť niečo z tajomstva dnešného sviatku, na to je potrebné vrátiť sa na počiatok. K Bohu, ktorý v Ježišovi zostúpil na zem ako človek. Všemohúci prichádza na zem ako tichý a pokorný. Je až tak diskrétny voči slobode človeka, že dovolil ľuďom, aby ho zabili. Boha je nemožné udržať v smrti, vstal z mŕtvych!

Dnes uvažujeme a oslavujeme opačnú cestu. Ježiš privádza celú našu ľudskú prirodzenosť do neba. Dnes teda zem vystupuje do neba. Dôležité sú obidva smery, nemôžeme hľadieť len hore. Kresťanstvo vidí jedno aj druhé. „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?“ (Sk 1, 11) Apoštoli, keď hľadeli do neba, boli napomenutí. Nanebovstúpenie nie je odchodom, ale novou prítomnosťou Boha medzi ľuďmi. Vtelenie aj Nanebovstúpenie. Dnešný sviatok nám ukazuje cieľ nášho života, nebo. Nenechajme sa uzamknúť do tohto sveta. Nič z toho, čo sa deje v tomto svete, nie je definitívne. „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“

– Fr. Šimon OP –