Počas roka máme niekoľko príležitostí, kedy môžeme získať tzv. plnomocné odpustky. Čo sú odpustky, nám hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi v bodoch 1471-1479. V skratke: tým, že človek spácha hriech, pripíše sa mu vina, ale aj následok za ňu, teda trest. Ak sme spáchali ťažký hriech (vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci), zaslúžime si zaň večný trest (peklo). Ak sme spáchali ľahký hriech, zaslúžime si časný trest (očistec). Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nám dáva možnosť odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia. No aj vtedy, keď sa nám odpustí hriech, následok (teda trest) zostáva. Síce nie večný (v pekle), ten sa odpúšťa spolu s hriechmi, ale časný (v očistci) zostáva. Ak chceme, aby sa nám odpustili aj časné tresty, na to slúžia odpustky.

K získaniu odpustkov je potrebné vykonať nasledovné:

• vzbudiť si úmysel získať odpustky (v čase od 01. do 08. 11. pre konkrétneho zosnulého, za ktorého chceme prosiť )
• pristúpiť k sviatosti zmierenia
• vzbudiť si rozhodnutie viac nehrešiť (vzbudiť si ľútosť nad všednými hriechmi, ktoré som spáchal počas dňa)
• prijať Telo Kristovo (sv. prijímanie) – každý deň treba prijať sv. prijímanie
• pomodliť sa modlitbu na úmysel Sv. Otca (napríklad Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu)

Okrem toho je potrebné vykonať určený skutok, napr. na odpustky viažuce sa na obdobie 1. – 8. novembra treba vykonať nábožnú návštevu cintorína a aspoň mysľou sa pomodliť za zosnulých. 1. novembra je tým skutkom aj nábožná návšteva kostola (kaplnky), modlitba Otče náš a vyznanie viery (Verím v Boha).

Hriech spôsobuje škodu, ktorú nevidíme, ale ju môžeme cítiť (cítime to vo svedomí, nepokoji, smútku, nevraživosti atď.). To všetko nezaťažuje iba nás, ale duchovne aj prostredie, v ktorom žijeme a zaťažuje to všetkých ľudí. Tak napríklad i človek, ktorý žije sväto nepomáha iba sebe, ale duchovne pomáha veľmi veľa ľuďom, pretože to dobré, čo urobí (zásluhu), Boh vezme ako vynáhradu a pomoc pre niekoho, kto to potrebuje napríklad na druhom konci sveta. Preto je tak dôležité, aby sme sa snažili zbavovať sa svojich hriechov. Cirkev nám ponúka pomoc vo forme odpustkov, kedy škody našich hriechov (zasklenie), nám Boh odpustí.

Nepomýľme si však spoveď – sviatosť zmierenia, kde nám Boh odpustí vinu, ktorá sa týka večných trestov (ak by sme zomreli v neoľutovanom ťažkom hriechu, museli by sme dostať rozsudok večného zatratenia, teda peklo) a odpustky, kde nám Boh odpúšťa škody za hriechy (teda to, čo by sme mali nahradiť za naše hriechy tu na zemi alebo v očistci).

Úplné odpustky znamenajú, že sa jedná o odpustenie všetkých škôd, ktoré sme svojimi hriechmi za svoj život urobili.

Čiastočné odpustky znamenajú, že sa jedná o odpustenie niektorých škôd, ktoré sme svojimi hriechmi za svoj život urobili. Závisí to však na našej duchovnej disponovanosti, teda čistote a ochote nášho srdca. Jedna z podmienok na získanie odpustkov je vyhýbať sa aj najmenšiemu hriechu. Boh však vo svojej láske pozerá na ochotu nášho srdca a aj keď máme problémy, určite nám pomáha ak vidí úprimnú snahu. Preto, ak sa posnažíme, môžeme sa s dôverou spoľahnúť a dôverovať jeho láske a odpustenie týchto škôd za hriechy získať.

Dôležité je povedať, že odpustky môžeme získať pre seba alebo pre duše zomrelých (vždy je potrebné si vzbudiť úmysel, pre koho chcem odpustky získať alebo to zveriť do rúk Matky Božej, ktorá po Bohu vie najlepšie ktoré duše potrebujú najviac milosrdenstva). Čiže máme obrovskú možnosť tu na zemi pomôcť sebe samým, a tak isto aj dušiam zosnulých, pretože po našej smrti túto možnosť už mať nebudeme. Teraz máme milostivý čas.

Pod všeobecnými podmienkami pre získanie odpustkov sa rozumie:

1. svätá spoveď vykonaná v samotný deň alebo krátko potom alebo predtým,
2. účasť na svätej omši, sväté prijímanie,
3. modlitba na úmysel Svätého Otca (napríklad Otče náš, Zdravas, Sláva),
4. vylúčiť aj najmenšiu naviazanosť na hriech

Pri rôznych príležitostiach môžu byť k týmto podmienkam pridané ešte osobitné podmienky, o ktorých nás Svätý Otec alebo príslušná cirkevná autorita vždy informuje.