Evanjeliový úryvok Piatej pôstnej nedele (Jn 11, 1 – 45) ponúka príbeh vzkriesenia Lazára. V túto nedeľu sa na Slovensku zvyknú zahaľovať v našich kostoloch kríže Ide o symbolické pozvanie, aby sme nikdy nestratili z nášho duchovného života pohľad na ukrižovaného Krista. V tejto situácii môžeme zahaliť kríže v našich domácnostiach.

Štruktúru Jánovho evanjelia môžeme rozdeliť na dve veľmi jasne rozlíšiteľné časti. Prvú tvorí 1. až 12. kapitola. Odborníci jej dali názov „Kniha znamení“, lebo obsahuje sedem Ježišových zázrakov, ktoré evanjelista Ján označuje slovom „znamenia“. Posledným z nich je vzkriesenie Lazara. Druhú časť tvorí 13. až 21. kapitola. Odborníci jej dali názov „Kniha slávy“, lebo opisuje Ježišovo utrpenie, ktoré je oslávením Otca a Syna. Nedeľný evanjeliový úryvok teda zakončuje „jánovský“ pohľad na Ježišovo verejné pôsobenie. Lazárovo vzkriesenie je predzvesťou Ježišovho vzkriesenia a rôzne narážky je potrebné čítať vo svetle veľkonočných udalostí Pánovej smrti a zmŕtvychvstania.

Konkrétnosť viery

Aj v tomto príbehu sa štvrtý evanjelista prejavuje ako výborný znalec miestnych pomerov.

Židia z Jeruzalema, ktorí sa dozvedeli o Lazárovej smrti, prišli potešiť smútiace sestry, pretože Betánia leží blízko Jeruzalema na odvrátenej strane Olivovej hory. Vzdialenosť 15 stádií je v prepočte asi 3 km (1 stádion je približne 200 metrov), čo je skutočne vzdalenosť bydliska súrodeneckej trojice od Svätého mesta.

Hoci evanjeliá v prvom rade prinášajú duchovné posolstvo a sú svedectvami viery, sú zakorené v historických a kultúrych rámcoch svojej doby. Toto je a má byť aj naše kresťanstvo. Je to večné posolstvo s nadčasovými hodnotami. Náš život sa odohráva v konkrétnom čase a priestore. Preto aj naša viera potrebuje byť konkrétna a činná v láske. Túto konkrétnosť lásky evanjelista ukazuje na samotnom Ježišovi Kristovi: „Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.“ (Jn 11, 5)

Nečinnosť Boha?

V evanjeliovom úryvku počujeme paradox. Kristus sa dozvie, že Lazár je chorý. Boží Syn však zostane na mieste ešte ďalšie dva dni, až kým Lazár nezomrie. Od milujúceho priateľa by sme čakali, že sa hneď rozbehne k chorému a k jeho blízkym. Veď je to skutok milosrdenstva – „chorých navštevovať.“ Pán Ježiš sám hovorí: „Bol som chorý a (ne)navštívili ste ma…“ (porov Mt 25, 31-46). Evanjelista chce naznačiť, že v celom príbehu ide o čosi viac. „Nečinnosť“ Boha vyvoláva v každej dobe v niektorých pohoršenie, pre niektorých je dokonca dôvodom zavrhnúť Boha alebo odmietnuť jeho existenciu. Ich argumenty sa podobajú námietke Marty: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.“ (Jn 11, 21) Presne tie isté slová mu zopakuje jej sestra Mária (porov. Jn 11, 32). Ide o otázky tých, ktorí milovali Krista a on miloval ich.

Tieto otázky sú legitímne, lebo oni prichádzajú do nášho života. Niektorí smútiaci pri Lazárovom hrobe si povedia: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ (Jn 11, 37) Evanjelista zachytil aj Kristovu reakciu na túto námietku – Ježiš sa zachvel (porov. Jn 11, 33) Boh sa „chveje“ aj dnes, či mu ľudia budú veriť, že je dobrý a že chce naše dobro. Boh sa „chveje“, či mu budú veriť dokonca tí, ktorí ho milujú. Vidíme, že v evanjeliovom príbehu sa riešia hlboké existenciálne otázky, podstata našej viery a jej charakter.

Áno, Pane

Evanjelista nás však nenecháva bez odpovede. Kľúčovým miestom celého príbehu nie je vzkriesenie Lazára, ale Ježišove slová: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ (Jn 11, 25 – 27) Prosím, dočítajme celú vetu dokonca. Ak sa pýtame Boha: „Kde si? Prečo tu nie si? Keby si tu bol býval…“, Boh sa s chvením pýta nás: „Veríš mojim slovám? Veríš mi?“ Evanjelista Ján sa vciťuje do otázok svojich čitateľov a ponúka nám príklad, ktorý si máme osvojiť. Marta a Mária majú pochybnosti, prežívajú bolesť, dokonca adresujú tomu, ktorého milujú aj istú výčitku.

Ich viera prechádza skúškami a pochybnosťami. Jánovo evanjelium nám odkazuje, že ani postavy, ktoré sa stretli s pozemským Ježišom, to nemali „uľahčené“. Aj oni potrebovali uveriť. Štvrtý evanjelista týmto spôsobom dáva odpoveď tým, ktorí čítajú jeho evanjelium v situácii, keď už Pán Ježiš nie je fyzicky prítomný v komunitách svojich učeníkov. Viera týchto veriacich, medzi ktorých patríme aj my, je založená na svedectve Písma a svedectve tých, ktorí videli zmŕvychvstalého Pána. Potrebujeme každý deň vždy nanovo uveriť Pánovi.

Nedeľa súrodencov

Marta a Mária vyznávajú Krista ako Učiteľa, Pána, Mesiáša a Božieho Syna. Zo sestier sa stávajú učeníčky a vyznávačky Krista, ale zároveň zostávajú sestrami, ktorým Pán prinávratil aj ich brata. Aj my vytvárame spoločenstvá, v ktorých si pomáhame ľudsky a duchovne. Túto nedeľu pozývam všetkých k väčšej pozornosti voči našim súrodencom. Pozvime k nám aj nášho Pána a brata Ježiša Krista. Ak ste súrodenci v jednej domácnosti, poďakujte v dnešnú nedeľu jeden za druhého, poproste o odpustenie, upevnite tieto vzťahy, pomodlite sa spolu. Ak ste od seba vzdialení, moderné technológie (SMS, email, skype, telefonát, atď.) ponúkajú veľké možnosti. Využite ich. Ste jedináčik? Jestvujú aj duchovní bratia a sestry.

Svätí Lazár, Marta a Mária – orodujte za nás!

Zdroj: https://blog.postoj.sk/53046/oslavme-nedelu-surodeneckych-vztahov