(pokračovanie s minulého týždňa)

V druhom pravidle, ktorým nám približuje sv. Ignác taktiku pôsobenia zlého ducha, si zasa pomáha obrazom muža ako falošného milenca. Ignác učí, že zlý duch si počína ako falošný milenec, ktorý zvádza dcéru dobrého otca, alebo manželku dobrého manžela. Čo robí falošný milenec? Chce všetko svoje zvádzanie a pokúšanie skryť, utajiť. Nechce, aby sa niekto o tom dozvedel, pretože ako náhle to vyjde najavo, nebude môcť uskutočniť svoj zámer.

Takúto taktiku, takýto spôsob používa aj zlý duch. Ktosi múdro hovorí, že zlý duch loví v kalných vodách. Chce, aby sa všetko dialo vo tme, v tajnosti, aby nik o tom nevedel. Zlý duch nikdy nemiluje pravdu, svetlo, otvorenosť, úprimnosť, pravdivosť. Aký postoj máme zaujať voči tejto jeho taktike?

Z našej strany sa žiada otvorenosť, úprimnosť a pravdivosť. Ide o to, aby sme vedeli úprimne otvoriť všetky naše pokušenia a hovoriť o nich, napríklad pred svojím spovedníkom, duchovným vodcom, rodičmi, či diskrétnym, skúseným, dobrým priateľom. Potrebujeme ich dostať na svetlo. Aj po psychologickej stránke pocítime, ako nás to vnútorne oslobodí a pokušenie stráca nad nami svoju moc.

Ak to však v sebe kdesi utajíme, skryjeme a nevyznáme to, tak sa nás to zmocňuje. A prirodzene, potom to prináša zlé ovocie. Je potrebné si prosiť o veľkú úprimnosť a otvorenosť, pravdivosť a dôveru.

Jeden z írskych pátrov jezuitov hovoril o svojej skúsenosti. Slúžil svätú omšu a zmocnilo sa ho pri nej pokušenie ateizmu, ktoré mu nahováralo: Ty predsa neveríš v Boha. Bola to pre neho ťažká situácia. Čo mu v nej pomohlo? Povedal, že mu pomohli dve veci.

Prvá, keď sa vrátil do spoločenstva svojich spolubratov, otvorene, úprimne a s dôverou začal o tom rozprávať. Dal to do svetla pravdy, úprimnosti, otvorenosti.

Po druhé, nikdy sa neprestal modliť, nech prežíval akékoľvek pokušenie neviery. Práve pravdivosť a modlitba ho zachránili, ba posilnili v živote viery.

Problém nie je v tom, že máme pokušenia, ale v tom, že si ich nechceme priznať a nechceme ich dostať do svetla pravdy.

A všimnime si ešte tretie pravidlo, tretí obraz, aký používa svätý Ignác, aby nám priblížil taktiku pôsobenia zlého ducha. Je to obraz vojenského veliteľa, ktorý má bojovať proti svojmu nepriateľovi. Čo urobí vojenský veliteľ? Dobre si preskúma situáciu svojho nepriateľa. Hľadá predovšetkým, kde je jeho nepriateľ najslabšie zaistený, kde má najväčšiu slabinu, achilovu pätu. A tam sústredí všetku svoju silu. Jednoducho vie: tu prerazí.

Svätý Ignác hovorí, že rovnako pôsobí zlý duch. Hľadá v nás samých miesta, kde sme najviac slabí, čo je našou slabosťou. Hľadá miesto, kde sa najľahšie dostane do nášho vnútra a kde sa nás zmocní. Tam sústredí všetku svoju silu pokušenia.

Čo si to od nás vyžaduje podľa svätého Ignáca?

To, čo nám radí Pán Ježiš, a čo radil aj svojim apoštolom v Getsemanskej záhrade. „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Čo to znamená bedliť a modliť sa?

V prvom rade to znamená, aby sme dobre poznali seba samých, aby sme poznali svoje slabé stránky. Všetci ich máme. Treba poznať, čo je našou slabosťou. Pre niekoho to môže byť precitlivenosť na svoje vlastné ja, pre iného závisť, zmyselnosť, hnev, lenivosť, alkohol, peniaze, ohováranie alebo hocičo iného.

A druhou vecou je nutnosť posilňovať svoje slabé miesta. Je potrebné zaisťovať ich silou z modlitby a múdrou rozvážnosťou z bdelosti. Vedieť pokorne a múdro počítať s tým, že tu som slabý. Možno to druhému nerobí problém, čo robí problém mne. Možno druhému nerobí problém alkohol. Ak však ja cítim, že je to mojou slabosťou, tak ja si nemôžem dovoliť to, čo si môže dovoliť niekto, kto s tým problémy nemá.

Prvým krokom k svätosti je poznať hlavnú zo svojich nezriadených vášní a stále proti nej bojovať. Bojovať proti mnohým chybám naraz spôsobí, že budeš zhovievaví ku všetkým. Vyber si jednu a postupne ju premáhaj, ináč nepremôžeš žiadnu. Keď oslabíš silu hlavnej nezriadenej vášne, zanikne aj množstvo ďalších chýb.

Na druhej strane naša slabosť, nech by bola akákoľvek, nemusí byť len niečo, čo by nás muselo oslabovať, alebo sa azda stávať naším nešťastím. Naopak. Naša slabosť sa nám môže dokonca stať aj požehnaním v zmysle spomínaných slov svätého Pavla: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28).

A znova by som tu uviedol konkrétny príklad. Mladá dievčina menom Golda chodila skľúčená, lebo nebola pekná. Avšak po niekoľkých rokoch zmenila svoj postoj. Tu je jej zdôverenie sa: Uvedomila som si, ako to, že som nebola pekná, bolo skrytým požehnaním. Prinútilo ma to rozvíjať v sebe vnútorné hodnoty. Pochopila som, že ženy, ktoré nemôžu rátať so svojím pekným vzhľadom, musia viac pracovať a… dobre sa im to vypláca. Golda Maierová sa ako prvá žena stala premiérkou Izraela.

Pane, v tejto chvíli sa obraciame k tebe. Ty sám, Pane, vieš, že deň čo deň sme vystavení pokušeniu. Daruj nám múdrosť svojho Ducha, aby sme sa vedeli modliť a bedliť, aby sme vedeli byť rozhodní, otvorení, pravdiví, a načerpali tak dosť síl k tomu, aby sme sa stali víťazmi života aj vo chvíľach nášho pokušenia.