Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“ (Lk 13, 1-9)

Kto bol Mojžiš, ktorého dnes v prvom čítaní stretávame kdesi na konci sveta, v púšti, pod vrchom Horeb? Bol nikým. Nepoznáme mená jeho rodičov, jeho meno v egyptčine (Mosé, Mzes) sa dá preložiť ako syn nikoho, nič nemá (pasie ovce svojho tesťa), má ženu, ktorá má cenu pol groša (meno Sefora znamená vrabček, a Pán Ježiš v evanjeliu hovorí, že dva vrabce predávajú za halier), je na púšti, kde nič nie je, pod vrchom, ktorého meno znamená pusté, slnkom spálené miesto, pred suchým kríkom. A presne v takej situácii sa mu zjavuje Boh a dáva sa mu poznať. (Toto sú myšlienky poľského dominikána Adama Szustaka.)

Čo Boh zjavuje Mojžišovi? Že nie je Bohom vzdialeným, statickým. Niekedy totiž máme takú predstavu Boha – že nám dal pravdy, aby sme ich verili, prikázania, aby sme ich zachovávali, a prostriedky milosti – sviatosti –, aby sme to zvládli. A teraz už len kdesi z neba kontroluje, ako to zvládame. Je to dosť okresaný pohľad na Boha. V dnešnom čítaní sa zjavuje oveľa plnšie a dynamickejšie, ako Boh, ktorý vidí utrpenie, počuje kvílenie, pozná bolesť svojho ľudu, a preto zostupuje, aby ho vyslobodil. Náš Boh je starostlivý a nenechá svoje deti bez pomoci.

Je však pre nás dôležité poznať logiku Božieho konania. Jeho podstatou je človek. Mojžiš musel byť dosť šokovaný, keď počul, že má ísť do Egypta a vykonať Božie dielo. A vyhovára sa, že on na to nemá. My si tiež myslíme, že potrebujeme byť dokonalí a skvelí, aby sme sa s Bohom mohli stretnúť. On sa však stretáva s Mojžišom v jeho najväčšej biede. Boh býva tam, kde nič nie je. Býva v tvojom srdci.

V tomto svetle je dnešné evanjelium veľkou výstrahou i nádejou. Výstrahou, aby sme nehľadali Boha vo svojej dokonalosti. (Vieš, ktoré stvorenie bolo najdokonalejšie? Lucifer, Satan! A predsa strašne padol práve preto, že sa upriamil na svoju dokonalosť.)

I nádejou. Boh sa nám chce dať nájsť a poznať v našej každodennosti. Nie je skrytý ani ďaleko, je tu, blízko, pri tebe, v tom, čo práve prežívaš. Boha máme hľadať tam, kde práve sme. Takí, akí práve sme. Preto nestavaj svoje pôstne úsilie na tom, čoho všetkého sa zriekneš a čo všetko zvládneš, ale na tom, že Boh je v tvojom srdci. Hovor s ním, pýtaj sa ho, počúvaj ho. On je a je s tebou. Čo viac potrebuješ? Zober tento text ako „pohnojenie“ a „okopanie“ figovníka, spomínané v evanjeliu. A ži v nádeji, že prinesieš úrodu. Nech ti v tom pomáha modlitba 103. žalmu: „Dobroreč, duša moja, Pánovi…!“

zdroj: dcza.sk