Pozornosť je zo všetkých mnohých schopností človeka najsilnejšia. Podľa toho, na čo sa sústredíme, z veľkej miery vytvára buď dobrú alebo zlú skúsenosť so svetom. Naše intelektuálne vlohy sú limitované. Počas dňa jednoducho nedokážeme venovať pozornosť všetkým vizuálnym alebo zvukovým impulzom. Naša myseľ preto ustavične filtruje podnety a hľadá, čo túžime vidieť. Napríklad, ak sa v obchode snažíte nájsť niečo konkrétne, je viac ako isté, že tisícky iných produktov nespozorujete, lebo nespadajú do vašej kategórie. Oči ich na nejakej úrovni registrujú, no keďže sa zameriavate na istú vzorku – napríklad etiketu výrobku – všetko ostatné, čo sa na ňu nepodobá, mozog odfiltruje. Hľadíte, a predsa nevidíte, pretože sa na to nesústredíte.

Ako keď sa rozhodneme zúčastňovať sa v živote na pravde a kráse. Ak ich budeme vyhľadávať úmyselne, budeme ich aj vidieť. Ak sa však rozhodneme opačne a budeme sa snažiť nachádzať v živote chyby a to, čo nefunguje – nakoniec sa nám ich určite podarí nájsť.

Dostávame do tej miery, do akej očakávame. Vidíme to, čo hľadáme. To je to, čo myslel náš Pán, keď hovoril o oku ako o lampe pre telo. „Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme.“ (Mt 6, 22)

V našom pohľade sa ukrýva zámer. Náš Pán nám hovorí, že podľa toho, na čo sa sústredíme, nás následne naplní svetlom alebo tmou.

Aj sv. Pavol rovnako uznáva, že moc pozornosti nás formuje. Uvádza to v Liste Filipanom, keď nás napomína, aby sme venovali pozornosť tomu, čo je dobré: „Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné!“(Flp 4,8)

Pozornosť a prítomná chvíľa

Napriek moci našej pozornosti napĺňať nás svetlom alebo tmou, sa iba zriedka koncentrujeme na to, čomu sa venujeme. Naša myseľ neustále prelieta z jednej veci na druhú a niekedy sa môže zdať, že má nad nimi len malú kontrolu. Médiá sa taktiež snažia získať náš záujem a zaplavujú nás tisíckami impulzov. Tie nás nebadane formujú spôsobmi, ktoré si ledva uvedomujeme.

Hoci sa problém roztrieštenej pozornosti môže javiť ako unikátny problém dnešnej doby, nie je to tak. Dokonca aj púštni otcovia žijúci osamote v jaskyni sa sťažovali na túlavú myseľ.

V sieti rozptýlení štiepiacich našu pozornosť sa nám vynára túžba po pokoji. Vo chvíľach túžby po zjednotení s Bohom alebo modlitby – je vôbec možné vyhľadať ho, keď sa sotva vieme sústrediť viac ako pár sekúnd?

Svätí predpisujú mnoho prostriedkov na pomoc s koncentráciou, no teraz sa zameriam na jeden – na posvätnosť prítomného okamihu. Praktizovať ju začneme, keď si uvedomíme, že Boh nie je „niekde tam ďaleko“. Jeho prítomnosť nelimituje nebo ani nejaká geografická poloha. Ani nebies nebesá by Ho nedokázali obsiahnuť. Na druhej strane, v Ňom je obsiahnuté všetko – tak ako píše sv. Pavol: „…v Ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28).

Boh je tu. Teraz. V tomto okamihu. Je nám bližšie ako my sami sebe. Vlastne, ak by prestal byť prítomný, my by sme prestali existovať. Ako zriedka cítime alebo zažívame túto pravdu! A predsa, svätí muži ako napríklad Jean-Pierre de Caussade alebo brat Lawrence, ktorí napísali úžasné knihy o nachádzaní Boha v prítomnej chvíli, nám plní presvedčenia hovoria, že sa to dá naučiť. Ako? Musíme sa cvičiť vidieť a vnímať Božiu prítomnosť.

Tak ako svoj zrak ovládame, keď niečo konkrétne v obchode hľadáme, môžeme sa rozhodnúť vyhľadávať prítomnosť Boha. Môžeme precitnúť do jeho reality tu a teraz, presne v tomto momente. Vyžaduje si to námahu v celej našej rozptýlenosti, no je to úsilie prinášajúce večné ovocie.

Dbajme na to, kam upriamujeme našu pozornosť. Ak túžite po Božej prítomnosti, začnite si uvedomovať, že je tu a buďte jej účastní. On sa Vám začne odkrývať väčšími či menšími spôsobmi. A vy ho začnete vidieť všade.

Ak sa niekedy ocitnete v beznádeji z rozptýlení moderného sveta, cítite strhujúcu túžbu po Bohu, uvedomte si, že nemusíte chodiť ďaleko, aby ste ho našli. Je tu a teraz vo vašom strede. Stačí mať oči, aby videli, a ak sú v poriadku, naplní nás svetlo.

Zdroj: https://zastolom.sk/pozornost-a-posvatnost-pritomneho-okamihu/