Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli. (Lk 9, 28 – 36)

Evanjeliový úryvok Druhej pôstnej nedele hovorí o Pánovom premenení na vrchu. Ježiš Kristus berie so sebou troch apoštolov Petra, Jána a Jakuba a v prítomnosti dvoch starozákonných svedkov Mojžiša a Eliáša im zjaví svoju slávu.

Udalosť nadväzuje na Petrovo vyznanie pri Cézarei Filipovej o Ježišovi Kristovi, že on je Boží Mesiáš (Lk 9, 18–27), čím plní úlohu objasnenia jeho pravej identity. Je Pánovým služobníkom, ktorý, aby vykúpil ľudstvo, bude trpieť, zomrie na kríži a na tretí deň vstane z mŕtvych.

Vrch

Premenenie sa udialo na vrchu, čím je celá udalosť vyňatá z bežného sveta a odohráva sa v Božom priestore. V biblickom ponímaní je vrch blízko neba, a preto je privilegovaným miestom stretnutia človeka s Bohom. Pre Starý zákon je v osobitnej pozornosti vrch Sinaj, ktorý je spojený s povolaním Mojžiša a odovzdaním Božích prikázaní. Sinaj je spojený aj s postavou proroka Eliáša. Obidve postavy sprevádzajú Ježiša pri jeho premene na inom vrchu – na hore Tábor.

Zmienka o spánku, ktorý premôže Ježišových učeníkov, chce povedať, že pre človeka ostáva Boh a jeho plány tajomstvom. Je to Boh, ktorý ich človeku dáva spoznať.

Hlas

Centrálnou udalosťou je hlas z neba, v ktorom zaznievajú rovnaké slová, ako sme počuli pri krste v Jordáne. Výzva „počúvajte ho“ spája úryvok s Božím prísľubom o prorokovi, ktorý povstane po Mojžišovi v starozákonnej knihe Deuteronómium 18,15: „Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj.“ Vidíme aj inú skutočnosť. Mojžiš dostal na vrchu Sinaj Tóru – Božie slovo. Boh prehovoril teraz k nám skrze svojho Syna. On je Božím Slovom, je naplnením Zákona.

Mojžiš a Eliáš

Prítomnosť dvoch postáv Starého zákona, Mojžiša a Eliáša, vždy vzbudzovala osobitnú pozornosť. Prečo práve tieto postavy stoja s Ježišom a nie iné? Obidve postavy zažili Božie zjavenie na vrchu Sinaj (Horeb). Mojžiš vo videní Božej slávy (porov. Ex 33,18-34,7) a Eliáš v jemnom vánku (porov. 1 Kr 19,1-18). Mojžiš a Eliáš zakúsili odvrhnutie vlastného ľudu (porov. Ex 14,11-14; 1 Kr 18,7-19). Prítomnosť dvoch svedkov zodpovedalo židovským predpisom, podľa ktorého iba svedectvo dvoch, alebo troch svedkov bolo pravdivé (porov. Dt 17,6).

Keď v dobe Machabejcov v 2. a 1. storočí pred Kr. utíchol prorocký duch, vládlo presvedčenie, že Boh znova pošle proroka, ktorý bude predchodcom mesiáša. Toto očakávanie sa opieralo o dve dôležité starozákonné postavy. Prvou bol Mojžiš na základe už spomenutého citátu Dt 18,15. Druhá postava vychádzala z citátu z Knihy proroka Malachiáša: „Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, skôr než príde Pánov deň, veľký a hrozný. A obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom, aby som neprišiel a neudrel zem kliatbou.“ (Mal 3,23-24)

Mojžiš a Eliáš predstavujú dve hlavné časti starozákonnej časti Biblie – Zákon a Proroci, ktorú prišiel Boží Syn naplniť. Ich prítomnosť potrvdzuje, že doba Mesiáša už nastala v Ježišovi Kristovi.

Duchovný odkaz

Evanjelista Lukáš zdôrazňuje, že Ježiš vyšiel na vrch do samoty, aby sa tam modlil a počas modlitby sa zmenil vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril. Modlitba premieňa človeka, približuje ho k nebu, k Bohu. Vyhľadávajme aj my chvíle pre modlitbu, účasť na svätej omši, sviatosti, ktoré nás budú vnútorne premieňať, čo sa odrazí na našom vonkajšom správaní.

Pri premenení vstupuje na scénu samotný Boh Otec. Jeho hlas pozýva počúvať jeho Syna, lebo sú to Božie slová. Častejšie berme do rúk Sväté písmo, najmä evanjeliá, v ktorých k nám hovorí Ježiš Kristus, Boží Syn.

V závere evanjelista píše o troch apoštoloch: „Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.“ (Lk 9, 36) Aké dôležité je stíchnuť, rozjímať nad Božím slovom, nosiť ho vo svojom srdci a pýtať sa na jeho posolstvo pre náš život.

autor: František Trstenský
zdroj: postoj.sk