Evanjeliový úryvok sviatku krstu Krista Pána (Mt 3, 13 – 17) prináša opis Ježišovho krstu v rieke Jordán. Touto nedeľou sa zároveň končí vianočné obdobie.

Kým v prvých dvoch kapitolách sa evanjelista Matúš venoval okolnostiam narodenia a detstva Ježiša Krista, teraz mení perspektívu. Začína obdobie Ježišovho verejného účinkovania. Na scénu vystupuje Pánov predchodca Ján Krstiteľ.

Východisková udalosť

Zmienku o Ježišovom krste nájdeme vo všetkých štyroch evanjeliách. Znamená to, že každý evanjelista považoval túto udalosť za veľmi dôležitú. Dokonca o nej píše autor Skutkov apoštolov, ktorý zachytil Petrovu reč pri voľbe Mateja. Keď sa prvé spoločenstvo kresťanov zišlo po Ježišovom nanebovstúpení, aby voľbou doplnili miesto po Judášovi, Peter vysvetľuje, podľa akého kritériá budú postupovať: „Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.“ (Sk 1, 21–22) Jánov krst bol teda východiskovou udalosťou, lebo dáva správny pohľad na celé Ježišovo pôsobenie. Keď to prenesiem do nášho duchovného života, malo by sa diať niečo podobné s nami. Krstom patríme Kristovi a stali sme sa členmi Cirkvi. Krst pre kresťana je tak zásadný, že dáva zmysel a hodnotovú orientáciu celému životu. Aj z toho dôvodu terajší pápež František často povzbudzuje veriacich, aby poznali a slávili deň svojho krstu.

Širší kontext

Pri čítaní Božieho slova pre jeho porozumenie a interpretáciu je veľmi dôležité všímať si celkový kontext. Samotnému opisu Ježišovho krstu predchádza charakteristika pôsobenia Pánovho predchodcu v Mt 3, 1–12. Matúš je vynikajúci znalec Starého zákona, často ho cituje alebo sa naň odvoláva. Je to tak aj pri Jánovi Krstiteľovi, keď cituje starozákonného proroka Izaiáša, lebo Jánovo pôsobenie chápe ako naplnenie Božích prisľúbení a očakávaní Božieho ľudu o Mesiášovi. Končí sa doba prvej zmluvy a začína doba ohlasovania nebeského kráľovstva. Ján dokonca začína svoje pôsobenie identickými slovami, ktorými začne svoju činnosť aj Boží Syn: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (porov Mt 3, 2 a Mt 4, 17)

Evanjelista Lukáš sa zmieňuje aj o okolnostiach narodenia a detstva Jána Krstiteľa. Matúš nehovorí nič o jeho pôvode, narodení a detstve, ale spomína miesto jeho pôsobenia: púšť a rieka Jordán. Ján účinkoval na mieste, kde niekoľko storočí pred ním vstúpil Boží ľud do zasnúbenej krajiny. Prisľúbenia, ktoré Boh dal izraelskému národu prostredníctvom Mojžiša, sa naplnili po štyridsiatich rokoch putovania. Na tomto mieste v 9. storočí pred Kr. pôsobil prorok Eliáš a bol vzatý do neba (porov. 2 Kr 2). Vidíme podobnosť Jána s prorokom Eliášom. Matúš pripomína, že je potrebné vrátiť sa k Božím prisľúbeniam. Čo to znamená pre nás, že sme sa narodili do tejto krajiny a tohto času? Boh má s každým z nás svoj zámer. Nie sme výsledkom náhody, ale máme svoje poslanie. Púšť je na jednej strane nebezpečným miestom, kde je nedostatok vody a jedla. Avšak púšť ostala v pamäti Izraela miestom veľkých Božích znamení (manna na púšti, voda zo skaly, víťazstvo nad nepriateľmi, dar Desatora, dar starozákonného kňazstva a Stánku stretnutia). Ako na púšti je človek pozbavený materiálnych záruk, tak Jánova výzva na pokánie nás pozýva viac v živote dôverovať Bohu.

Predobraz sviatosti krstu

Jánov krst nebol sviatosťou krstu. Náuka Katolíckej cirkvi je jasná. Všetky sviatosti, ktorých je sedem, založil Ježiš Kristus. Ján Kristiteľ je prorokom a k poslaniu proroka nepatrí iba ohlasovanie Božieho posolstva, ale aj tzv. prorocké gestá. Napríklad starozákonný prorok Jeremiáš si na Boží pokyn dal na seba povrazy a postroj a chodil po meste, aby ukázal, že takto pôjde izraelský národ do babylonského zajatia (Jer 27-28). Prorocké gestá mali zatriasť svedomím človeka, lebo neraz boli ľudia už ľahostajní na Božie slová. Ján „krstil“ v rieke Jordán. Grécke sloveso „baptízo“ znamená „ponoriť do vody.“

Ponorenie do vody bolo viditeľným potvrdením rozhodnutia človeka zmeniť svoj život. Grécke básnik a lekár Nikander, ktorý žil v 2. storočí pred Kr. uvádza, že na výrobu „kyslých uhoriek“ je potrebné zeleninu najskôr namočiť (po grécky „bápto“) do horúcej vody a potom ju ponoriť (po grécky „baptízo“) do octového roztoku. Práve toto ponorenie do horúcej vody a potom do octu spôsobí zmenu zeleniny. V prenesenom význame môžeme povedať, že keď sa v Novom zákone používa sloveso „baptízo“, znamená to, že má dôjsť k skutočnej zmene života! V prípade Jánovho krstu je to príprava na sviatosť krstu, ktorou dochádza k trvalej zmene, keď človek sa „ponorí“ do Krista a natrvalo sa s ním zjednotí.

Božia spravodlivosť

Kristus nepotreboval odpustenie hriechov ani žiadnu zmenu života. Ponorenie sa do vôd Jordánu je vyjadrením Ježišovej solidarity s našimi životmi. „On niesol naše choroby a našimi bôľmi sa obťažil,“ predpovedá prorok Izaiáš (Iz 53, 4) Apoštol Pavol to vyjadril slovami: „Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“ (2 Kor 5, 21)

Termín spravodlivosť je jeden z najdôležitejších výrazov Biblie. Byť spravodlivým pred Bohom znamená žiť podľa Božej vôle. Istým spôsobom je to synonymum slova svätosť. Pán Ježiš v odpovedi „len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3, 15) vlastne hovorí: „Toto je Boží plán“. Tvoje poslanie Ján je predstaviť svetu Mesiáša. Ján, robíš to, čo je Božia vôľa, naplň ju. Ja som Boží Syn, ktorý prišiel zachrániť svet a mojím poslaním je splniť tento Boží plán. V nedeľu krstu Pána sa aj my pýtajme, či sa usilujeme o to, čo je v Božích očiach spravodlivé.

Autor: František Trstenský