Evanjeliový úryvok Tretej adventnej nedele (Mt 11, 2-11) je opäť venovaný Jánovi Krstiteľovi. Tentokrát pohľad na jeho osobu podáva samotný Kristus.Nedeľný úryvok má dve časti. V prvej časti Pán Ježiš posiela odpoveď Jánovi Krstiteľovi. V druhej hodnotí osobu svojho predchodcu.

Kristova náuka a skutky

Ježiš je viac než len prorok na spôsob starozákonných prorokov. Je Boží Syn, ktorý prišiel aby človeka zachránil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Práve na túto skutočnosť je zamerané Ježišov odpoveď Jánovi Krstiteľovi. Ten už počul o Kristových skutkoch, a predsa sa z väzenia prostredníctvom svojich učeníkov pýta: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11, 3) Pán Ježiš nedáva priamu odpoveď, ale menuje nielen svoje skutky, ale aj svoje učenie („chudobným sa hlása evanjelium“). Kristus je mocný v slove i v skutkoch.

Evanjelista v Ježišovej odpovedi spätne hodnotí činnosť Božieho Syna, ktorú na začiatku charakterizoval slovami: „A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.“ (Mt 4, 23) Keď sa pozrieme na štruktúru Matúšovho evanjelia, tak kapitoly 5 až 7 predstavujú Ježišovu náuku, kým kapitoly 8 a 9 Ježišove zázraky. Teraz v 11. kapitole Kristove slová „slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú mŕtvi vstávajú“ korešpondujú s náukou a so zázrakmi, o ktorých sa v týchto kapitolách píše.

Ježišova identita

Od staroveku prebieha diskusia o dôvodoch Jánovej otázky. Niektorí poukazujú na to, že Pánov predchodca vo väzení prežíval pochybnosti, lebo Ježiš nenapĺňal tú víziu mesiáša, ktorú on ohlasoval pri Jordáne, o čom sme počuli v nedeľnom úryvku minulej nedele. Iní poukazujú na to, že Jánova otázka nebola určená pre neho, ale pre jeho učeníkov, aby pochopili, že to Ježiš z Nazareta je pravým Mesiášom. Z dejín totiž vieme, že Krstiteľovi učeníci naďalej pôsobili aj po jeho smrti a spomínajú sa dokonca v Efeze, kde prišiel apoštol Pavol okolo roku 54 po Kr. na svojej 3. misijne ceste (Sk 19, 1–7).

Chcem však k tomu dodať ešte jeden postreh. Kristus nedáva Jánovi priamu odpoveď na spôsob „buď si istý, to som ja!“ Boží Syn núti premýšľať a dať vlastnú odpoveď ohľadom jeho identity. Hrozilo, že jeho učeníci a zástupy si vytvoria o Kristovi obraz ako o divotvorcovi, ktorý prišiel, aby konal zázraky, liečil a uzdravoval. Zatienilo by sa skutočné poslanie Božieho Syna, trpiaceho Pánovho služobníka, ktorý prišiel, aby svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zachránil ľudstvo. Hľadanie odpovede na otázku, kto Ježiš vlastne je, sa nedotýka iba zástupov, ale dotýka sa aj jeho učeníkov, preto aj Jána Krstiteľa. Dotýka sa aj nás. Je pre mňa Ježiš z Nazareta Boží Syn, Spasiteľ, alebo čakám niekoho iného?

Byť menší v nebeskom kráľovstve

Druhá časť evanjeliového úryvku zdôrazňuje, že Ján je menší než Ježiš. Ježiš hovorí o Jánovi ako o prorokovi, ako o najväčšom z tých, čo sa narodili zo ženy, ale v nebeskom kráľovstve je najmenší. K tejto časti uvediem krátke vysvetlenie. Výrok „Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ,“ je vo svetle Matúšovho dôrazu na naplnenie Starého zákona na osobe Ježiša z Nazareta zrozumiteľný. Ján predstavuje zavŕšenie starozákonných očakávaní. Je najväčším medzi tými, čo sa narodili zo ženy, lebo bezprostredne uviedol Pánovho Mesiáša, pokrstil Božieho Syna v Jordáne a vydal o ňom svedectvo.

Avšak druhá časť charakteristiky Jána Krstiteľa si vyžaduje bližšie vysvetlenie: „Ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.“ Dôležitým prvkom je Matúšova charakteristika nebeského kráľovstva. Tá je kľúčom k porozumeniu textu. V našom prípade pod nebeským kráľovstvom sa nerozumie nejaká budúca skutočnosť, lebo citát uvádza prítomný čas „je väčší ako on“ a nie „bude väčší ako on“. Nebeské kráľovstvo v Ježišovom hlásaní predstavuje prítomnú skutočnosť – nebeské kráľovstvo v činnosti – už s terajšími prejavmi, o ktorých Ježiš pred chvíľou hovoril.

Najmenší v tomto kráľovstve je vyhlásený za väčšieho ako Ján, lebo je výsledkom skutočnosti, ktorá nebola a teraz je prítomná, lebo prišla s príchodom Ježiša Krista. Máme na mysli nebeské kráľovstvo, ktorého prítomnosť predstavuje Ježiš Kristus, jeho ohlasovanie, jeho slová a skutky – jeho osoba. Preto vyjadrenie: „Ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší…“ sa vzťahuje na každého, kto z dôvodu nebeského kráľovstva, tzn. v prospech Krista, sa stáva menším, seba kladie na posledné miesto a  zrieka sa svojho života, aby už teraz nasledoval Božieho Syna, aby už teraz sa stal jeho učeníkom.

Kristus, príklad pokory

Koho však má Ježiš na mysli pod slovom „menší“? Prídavné meno menší sa môže vzťahovať na skupiny, ktorými sa v tej dobe všeobecne pohŕdalo: mýtnici, hriešnici, chudobní… Osobne sa mi páči aj interpretácia, ktorá bola obľúbená predovšetkým v dielach cirkevných otcov, podľa ktorých sa výraz vzťahuje na samotného Ježiša Krista. Boží Syn je príkladom pokory a poníženosti, ktorý sa umenšil, vzal si prirodzenosť sluhu a uponížil sa až na smrť na kríži.

Analyzovaný Ježišov výrok nechce v prvom rade definovať veľkosť alebo úlohu Jána Krstiteľa v pláne spásy. Zdá sa skôr, že za pomoci protikladu medzi Jánom Krstiteľom a Ježišovým ohlasovaním nebeského kráľovstva evanjelista Matúš chce vyzdvihnúť kvalitatívnu zmenu, ktorá nastala príchodomBožieho kráľovstvav osobe Ježiša Krista. Inými slovami v prípade Jána Krstiteľa a Ježiša môžeme hovoriť o príprave a uskutočnení, prísľube a naplnení, očakávaní a príchode. To je odkaz pre nás. Sme pozvaní zapojiť sa do nového pohľadu na Boha a na náš život a do novej kvality vzťahov, ktoré nám Boží Syn priniesol.

Autor: František Trstenský