…Pokračovanie…

Keď na Vianoce vložíme postavičku Dieťaťa Ježiša do jasieľ, betlehem zrazu ožije. Boh sa zjavuje ako dieťa, ktoré môžeme zobrať do rúk. Pod slabosťou a krehkosťou ukrýva svoju moc, ktorá tvorí a premieňa všetky veci. Zdá sa to nemožné, a predsa je to tak: v Ježišovi bol Boh Dieťaťom, a týmto spôsobom chcel odhaliť veľkosť svojej lásky: úsmevom a otvorením náručia pre všetkých.

Narodenie dieťaťa vzbudzuje radosť a údiv; kladie pred nás veľké tajomstvo života. Keď vidíme žiarivé oči mladého páru, ktorý pozerá na svoje novonarodené dieťa, môžeme pochopiť pocity Márie a Jozefa, ktorí, keď pozerali na Dieťa Ježiša, cítili Božiu prítomnosť vo svojich životoch.

„Zjavil sa život“ (1 Jn 1, 2). Týmito slovami apoštol Ján zhŕňa tajomstvo vtelenia. Jasle nám umožňujú, aby sme videli a dotkli sa tejto jedinečnej a s ničím neporovnateľnej udalosti, ktorá zmenila kurz dejín, takže čas odvtedy rátame buď pred, alebo po narodení Krista.

Božie cesty sú ohromujúce, lebo sa zdá nemožné, že by sa mal vzdať svojej slávy a stať sa človekom – ako jeden z nás. Na naše veľké prekvapenie vidíme, že Boh robí presne to, čo robíme my: spí, prijíma mlieko od svojej matky, plače a hrá sa ako každé iné dieťa! Ako vždy, Boh nás privádza do údivu. Je nepredvídateľný; neustále robí to, čo my najmenej očakávame. Betlehemské jasle ukazujú Boha ako prišiel na náš svet, ale zároveň nás privádza k uvažovaniu nad tým, ako je náš život súčasťou samotného života Boha. Pozýva nás stať sa jeho učeníkmi, ak chceme dosiahnuť najpodstatnejší zmysel život.

Keď sa blíži sviatok Zjavenia Pána, vkladáme do vianočných jaslí postavy troch kráľov. Pozorujúc hviezdu, títo mudrci od východu vyrážajú do Betlehema, aby našli Ježiša a ponúkli mu svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu. Tieto vzácne dary majú alegorický význam: zlato vzdáva úctu kráľovskému majestátu Ježiša, kadidlo vyjadruje úctu jeho božstvu a myrha jeho posvätenej ľudskosti, ktorá mala zakúsiť smrť a pochovanie.

Keď rozmýšľame nad týmto aspektom betlehemských jaslí, sme pozvaní uvažovať nad zodpovednosťou každého kresťana hlásať evanjelium. Každý z nás je povolaný prinášať dobrú zvesť všetkým, svedčiť našimi praktickými skutkami milosrdenstva o radosti poznania Ježiša a jeho lásky.

Mudrci nás učia, že ľudia môžu prísť ku Kristovi po veľmi dlhej ceste. Bohatí muži, mudrci zďaleka, túžiaci po nekonečne, vydávajú sa na dlhú a nebezpečnú cestu, ktorá ich privedie do Betlehema (porov. Mt 2, 1-12). V prítomnosti Kráľovského Dieťaťa ich premôže veľká radosť. Nie sú pohoršení z chudobného prostredia, ale okamžite padajú na kolená, aby sa Dieťaťu poklonili. Kľačiac pred ním chápu, že Boh, ktorý najvyššou múdrosťou určuje kurz hviezd, takisto určuje kurz dejín: ponižuje mocných a povyšuje ponížených. Po svojom návrate domov iste povedali mnohým o tomto úžasnom stretnutí s Mesiášom, a tak začali šírenie evanjelia medzi národmi.

Keď stojíme pred vianočnými jasľami, pripomína nám to čas, keď sme boli deťmi, a nadšene sme očakávali ich stavanie. Vďaka týmto spomienkam si viac uvedomujeme vzácny dar, ktorý sme dostali od tých, čo nám odovzdali vieru. Zároveň nám to pripomína našu povinnosť podeliť sa o tú istú skúsenosť s našimi deťmi a vnúčatami. Nezáleží na tom, ako je scéna Narodenia naaranžovaná: môže byť vždy tá istá alebo sa môže každý rok aj meniť. Záleží na tom, aby prehovorila do našich životov. Nech sú kdekoľvek, nech majú akúkoľvek formu, vianočné jasličky nám hovoria o láske Boha; toho Boha, ktorý sa stal človekom, aby nám dal vedieť, aký je blízky každému mužovi, žene a dieťaťu, bez ohľadu na ich situáciu.

Drahí bratia a sestry, vianočné jasličky sú súčasťou vzácneho, ale aj náročného procesu odovzdávania viery. Počnúc v detstve, a potom v každom období nášho života, nás učia kontemplovať Ježiša, prežívať Božiu lásku k nám, cítiť a veriť, že Boh je s nami a že my sme s ním, jeho deti, bratia a sestry, všetci – vďaka tomu Dieťaťu, ktoré je Synom Boha a Synom Panny Márie. A uvedomujeme si, že v tomto poznaní nachádzame skutočné šťastie. Ako svätý František, otvorme svoje srdcia tejto jednoduchej milosti, aby z nášho údivu povstala skromná modlitba: modlitba vďakyvzdania Bohu, ktorý chcel s nami zdieľať svoje všetko, aby nás nikdy nenechal samých.

Dané v Grecciu vo Svätyni Narodenia 1. decembra roku 2019, v siedmom roku môjho pontifikátu.

FRANCISCUS

zdroj: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolsky-list-admirabile-signum