Ruženec (z lat. rosarium – ružová záhrada) je jednou z najznámejších individuálnych alebo kolektívnych modlitieb Rímskokatolíckej Cirkvi. Je to súbor opakujúcich sa modlitieb prerušovaných rozjímaním. Modlitby pozostávajú zo sekvencií Otčenáša, nasledovaných desiatimi modlitbami „Zdravas Mária“ a ukončených „Sláva Otcu“. Takáto sekvencia sa nazýva desiatok. Pôvodný ruženec sa niekedy na rozlíšenie od iných podobných modlitieb nazýva aj prívlastkom mariánsky alebo dominikánsky.

Ruženec je rozjímavou modlitbou, ktorá vedie modliaceho sa k rozjímaniu nad niektorými tajomstvami (udalosťami) zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Pozostáva najmä z opakovania modlitby Zdravas Mária.

Sv. Ján Pavol II. povedal: „Ruženec Panny Márie, ktorý sa z vnuknutia Ducha Svätého postupne rozvíjal v druhom tisícročí, je obľúbená modlitba mnohých svätcov a učiteľský úrad Cirkvi k nej často vyzýva. Pre svoju prostotu a hĺbku zostáva aj v treťom tisícročí, ktoré začalo, veľmi významnou modlitbou, určenou k tomu, aby prinášala ovocie svätosti“. Ruženec, aj napriek tomu, že má mariánsky charakter, je modlitbou s kristologickým srdcom. Prostredníctvom ruženca získava veriaci hojnosť milostí, akoby ich prijímal priamo z rúk Matky Vykupiteľa.“

Modlitba posvätného ruženca vznikala takmer šesť storočí. Začiatkom 11. storočia bolo súčasťou breviára, ktorý sa modlili mnísi v kláštoroch, 150 žalmov. Mnísi, ktorí nevedeli čítať, sa ako náhradu modlili 150 otčenášov, čo sa rozšírilo aj mimo kláštora medzi laikov, ktorí si už v 12. storočí vyrábali pomôcku na túto modlitbu v podobe zrniek spojených niťou do jedného celku. V tomto období boli veľkými mariánskymi ctiteľmi z radov mníchov a rehoľníkov otčenáše nahradené modlitbou Zdravas‘ Mária. Vtedy túto modlitbu tvorila len prvá časť – mariánske pozdravenie. Druhú časť schválil pápež Pius V. až v 16. storočí.

V 15. storočí začal nemecký kartuzián Henrich Kalkarský za prvou časťou každého Zdravasu dopĺňať zamyslenia zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie, čo bolo náročné na zapamätanie a tak ďalší kartuzián Dominik Pruský (1382 – 1460) ich zredukoval na 50 a ako prvý ich aj zapísal.

Základ dnešného radostného, bolestného a slávnostného ruženca položil dominikán, blahoslavený Alain de la Roche, ktorý rozčlenil 150 Zdravasov na 15 desiatkov, ktoré sa začínali Otčenášom, potom nasledovalo 10 Zdravasov zakončených invokáciou a boli rozdelené do troch skupín: tajomstvá vtelenia, tajomstvá umučenia a tajomstvá zmŕtvychvstania. Už krátko po smrti bl. Alana existovalo ružencové spoločenstvo v nemeckom Ulme, ktoré používalo tajomstvá, ako ich poznáme dnes.

Často sa pôvod modlitby ruženca pripisuje sv. Dominikovi (zjavenie z r. 1214), pretože na mnohých obrazoch je znázornená Panna Mária podávajúca ruženec sv. Dominikovi. Toto podanie však šíril samotný Alain de la Roche. V jeho dobe boli dominikáni najhorlivejší ohlasovatelia a šíritelia modlitby ruženca, preto Alan túto skutočnosť akoby projektoval na zakladateľa Rehole kazateľov (dominikánov).

Oficiálne zaviedol modlitbu ruženca s 15 tajomstvami pápež Pius V. roku 1569 v bule Consueverunt Romani. Poslednú výraznú zmenu urobil v r. 2002 pápež Ján Pavol II., ktorý k trom pôvodným ružencom pridal aj ruženec svetla.

Prísľub Panny Márie pre tých, čo sa budú modliť ruženec:

Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec. Povedala mu: „(…) nesmierne veľa kníh by bolo treba napísať, aby v nich boli zaznamenané všetky zázraky môjho posvätného ruženca.“

1. Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí.
2. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť.
3. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud.
4. Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom.
5. Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú.
6. Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život.
7. Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi.
8. Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým.
9. Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu.
10. Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi.
11. Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, dosiahneš.
12. Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách.
13. Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia Ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor.
14. Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista.
15. Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia.

Kráľovná posvätného ruženca, oroduj za nás!