Kňazstvo je sviatosť, vďaka ktorej sa poslanie, ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej vykonáva v Cirkvi až do konca čias. Je to teda sviatosť apoštolskej služby. (KKC1536)

Je to sviatosť, v ktorej sa pokrstenému mužovi skrze vkladanie rúk a modlitbu biskupa udeľuje duchovná moc a milosť pre svoj úrad.

HISTÓRIA SVIATOSTI

Pôvod novozákonného, novodobého kňazstva nájdeme v Starom zákone už na prvých stránkach Písma, keď čítame o prvých obetách Bohu. Obetu prinášali už synovia Adama a Evy. Ďalej obeta Noeho, ktorý ju priniesol s rodinou Bohu ako poďakovanie po potope na hore Ararat. Potom nasledovali obety Abraháma a záhadného salemského kráľa a kňaza pravého Boha Melchizedecha, ktorý prvýkrát obetoval chlieb a víno a ďalšie iné obety prorokov a kráľov.

V tých časoch bol kráľ alebo faraón zároveň aj najvyšším kňazom, niekde aj bohom. Prvým veľkňazom Boha Izraela bol z Pánovej vôle určený Mojžišov brat Áron. Potom túto hodnosť dedili synovia z jeho rodu – celý rod Léviho bol určený na Pánovu službu (knihy Levitikus a Numeri). Celý rad pokolení veľkňazov a kňazov smeruje zo starozákonných dejín k jedinému veľkňazovi – k Ježišovi Kristovi.

Z prvotnej Cirkvi sa zachovali niektoré označenia spolupracovníkov apoštolov aj keď už neznamenajú dnes to isté. Napr.: kňaz – presbyter, pochádza z gréckeho slova presbyteroi, čo znamená „starší“.

V Didaché sa hovorí o miestnych nositeľoch úradu – biskupoch a diakonoch, ktorí boli vyvolení cirkevnou obcou. V liste Klimenta Rímskeho Korinťanom z konca 1. storočia sa píše o kolégiu presbyterov, ktorí majú úlohu „episkopie“ – dozoru, nad ktorými má najvyšší dozor apoštol vo Filipách. Sv. Ignác z Antiochie vo svojich listoch píše, že: v biskupovi pôsobí Kristus. Biskup negarantuje len jednotu, ale aj tradíciu a kontinuitu s prvotnou cirkvou. Jasne je v nich vyjadrená trojstupňovitosť cirkevného úradu: – episkopát, presbyterát a diakonát.

Služobné kňazstvo (stav), sviatostné, čiže hierarchické kňazstvo sa podstatne líši od všeobecného kňazstva – laického stavu, osobitnou sviatosťou posvätného stavu.

POZNÁME TRI STUPNE KŇAZSTVA

1. Diakon – je podriadený presbyterom a biskupovi. Má moc ohlasovať Evanjelium, udeľovať sviatosť krstu, požehnávať manželstvá a sláviť liturgiu bez možnosti slávenia svätej omše (t.j. nemôže slúžiť bohoslužbu obety), tiež nemôže vysluhovať sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých. Je možné ho udeliť aj ženatým mužom (ak ovdovejú, mali by ostať v celibáte).
2. Presbyter – (kňaz) má moc sláviť Eucharistiu a vysluhovať všetky sviatosti s výnimkou manželstva (ktoré si vysluhujú manželia) a kňazstva. Svoju službu vykonáva podriadený biskupovi, ktorý zvolením Cirkvi zodpovedá za náboženský život na území, ktoré mu je vyznačené alebo v presne určenej skupine ľudí.
3. Episkop – (biskup) vysviackou sa mu udeľuje plnosť kňazstva. Okrem poslania posväcovať (a vysluhovať aj sviatosť kňazstva) je biskup poverený aj poslaním učiť a spravovať. Na právoplatnú vysviacku biskupa sa vyžaduje osobitné poverenie rímskeho biskupa a prejavom kolegiálneho rázu biskupského stavu by mala byť účasť viacerých biskupov na vysviacke.

ÚČINKY SVIATOSTI

• Rozmnožuje posväcujúcu milosť ako pri každej sviatosti živých, ktorá pomáha prijímateľovi vykonávať povinnosť zvereného úradu.
• Udeľuje sviatostný charakter – vtláča do duše nezmazateľný znak. Ten spôsobuje, že sviatosť kňazstva nemožno opakovať a znemožňuje návrat vysväteného do laického stavu. Ostáva diakonom, kňazom alebo biskupom naveky.
• Udeľuje sviatostnú moc, čiže duchovné moci pre svoj úrad: diakon – moc posluhovať biskupovi a kňazovi pri slávení Eucharistie, kňaz – konsekračnú moc (premieňať Eucharistiu) a absolútnu moc (moc odpúšťať hriechy), biskup – moc ordinovať (svätiť).

VYSLUHOVATEĽ SVIATOSTI

• Už od starokresťanskej tradície právo a moc vysluhovať všetky tri svätenia patrí výlučne biskupovi.
• Každý platne vysvätený biskup (v apoštolskej postupnosti) aj heretik aj exkomunikovaný platne ordinuje.
• Diakonskú a kňazskú vysviacku udeľuje platne a dovolene jeden biskup.
• Pre vyjadrenie spolupatričnosti k biskupskému stavu, dovolene vysluhujú biskupské svätenie traja biskupi, – minimálne dvaja. Platne a v mimoriadnych prípadoch aj dovolene ordinuje za biskupa aj jeden biskup.

PRIJÍMATEĽ SVIATOSTI

• Platne môže sviatosť kňazstva prijať jedine pokrstený muž.

Podľa svedectva Svätého písma 1 Kor 14, 34; Flp 1, 1; 1 Tim 2, 11, aj podľa stálej praxe Cirkvi sa hierarchické moci udeľovali a udeľujú len mužom. Aj keď z prvotnej Cirkvi poznáme zvláštny stav – „diakonisy“, ktoré boli prijímané osobitným obradom, ale nepriznávala sa im žiadna kňazská úloha. Ich hlavnou úlohou bolo pomáhať pri krste a starať sa o chudobných a chorých.

Prijímateľ kňazstva v Latinskej cirkvi sa zrieka manželstva v prospech spojenia sa s Kristom a v službe blížnym zamerať sa na trvalé hodnoty – čo je obsahom celibátu . V Latinskej cirkvi sa sviatosť posvätného stavu v stupni kňazov (presbyterát) udeľuje spravidla len kandidátom, ktorí sú ochotní slobodne prijať celibát a verejne osvedčia svoju vôľu zachovávať ho z lásky k Božiemu kráľovstvu a k službe ľuďom.

K otázke svätenia žien dal rozhodne odmietavé stanovisko aj pápež Ján Pavol II. v Apoštolskom liste „Ordinatio sacerdotalis“ z 31.5.1994. Vyhlásil, že učenie o nemožnosti kňazskej vysviacky žien má byť považované všetkými veriacimi za definitívne. Žena týmto rozhodnutím nie je diskriminovaná. Ženy dostávajú iné možnosti ako v určitých prípadoch krstiť, pochovávať, asistovať pri uzatváraní manželstva, rozdávať Eucharistiu, sú lektorkami, žalmistkami a pod.

MODLITBA ZA DUCHOVNÉ POVOLANIA

Pane Ježišu Kriste, ty si položil život za spásu ľudí a stal si sa Večným kňazom, prosíme ťa za tých, ktorí sa pripravujú na kňazstvo a rehoľný život.

Udeľuj im aj naďalej svoju milosť, vzdiaľ od nich všetky pokušenia a posilňuj ich vo svätosti, aby ochotne a oddane poznávali teba a tak sa pripravovali na dôstojnú službu v tvojej Cirkvi.

Ukáž im zmysel a hodnotu povolania, aby ťa sami čoraz viac milovali a zjednocovali sa s tebou. Zvláštnym spôsobom ti zverujeme seminaristov a rehoľníkov z našej diecézy. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.