Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11).

O troch kráľoch sa píše vo Sv. písme ako o mudrcoch, ktorí prichádzajú od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva. Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš (2. kap.). O ich počte sa však nezmieňuje, nevieme, koľko ich bolo. Číslo tri je tiež záležitosť tradície a nie je potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu – zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite. Nič viac nevieme povedať ani o hviezde, ktorá sa spomína v evanjeliu a ktorá ich priviedla až do Betlehema. Existujú rôzne dohady a aj v súčasnosti sa rozvíjajú viaceré teórie.

Keď teda mudrci prišli do Jeruzalema, vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Príchod mudrcov nemohol ostať nepovšimnutý, spôsobili rozruch v celom meste. Sám Herodes, ktorý tam bol vtedy kráľom, si ich dal zavolať a vyzvedal od nich do podrobností, čo tam hľadajú. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že v meste Betleheme sa má narodiť prisľúbený vykupiteľ, Boží Syn, kráľ. Herodes potom mudrcom prikázal, aby mu oznámili, keď ho nájdu, kde sa nachádza, aby sa mu mohol aj on pokloniť. Bola to lož, lebo ho chcel zavraždiť, bál sa o svoj trón. Mudrci našli dieťa aj s rodinou. Matúš píše, že vošli do domu, zdá sa teda, že to bolo už nejaký čas po narodení a podarilo sa im nájsť bývanie v dome, aby nemuseli byť v maštali. Dejepisec Herodot hovorí o zvyku na Východe, podľa ktorého keď sa stretli dvaja rovnocenní muži, objali sa, no ak bol jeden z nich vyššie postavený, ten druhý pred ním pokľakol. Keďže si mudrci pokľakli na zem – ako píše ďalej Matúš – tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevieme určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa. V tej chvíli mu dali aj dary – zlato, kadidlo a myrhu. V kresťanskom výklade symboliky darov sa hovorí o tom, že zlato upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo na božskú podstatu jeho existencie a myrha používajúca sa pri balzamovaní naznačuje Kristovu obetu za spásu ľudstva. Písmo ďalej píše, že mudrci, varovaní vo sne, cestou späť obišli kráľa Herodesa. Viac o nich nevieme.

Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v čnostiach.

Oslavujeme Zjavenie Pána pohanským národom. Dnes majú sviatok všetci, ktorí s úprimným srdcom hľadajú Boha. Čítanie z Evanjelia podľa Matúša je ukážkou toho, akou cestou ľudia prichádzajú k Ježišovi. Králi, mágovia alebo mudrci, o ktorých hovorí dnešné evanjelium sa vydali na cestu hľadania Mesiáša. Pochádzali z oblasti Perzie, ktorej územie sa nachádzalo v oblasti dnešného Afganistanu, Iraku a Iránu. Pozrime sa na jednotlivé etapy ich cesty.

Snažili sa o poznanie Boha zo stvoreného sveta. Skúmali vesmír a objavili mnohé stopy božej múdrosti. Keď sa moderná veda chce dopátrať k tajomstvu Betlehemskej hviezdy, vychádza jej, že sa pravdepodobne jednalo o zvláštne prekrytie dvoch veľkých planét a to Saturna a Jupitera a toto sa odohrávalo v súhvezdí Ryby. Každá hviezda alebo planéta mala v predstavách starovekých národov akýsi dopad na udalosti na zemi. Saturn naznačoval, že sa narodil vládca, Jupiter – zas naznačoval, že je to súčasne Boh a súhvezdie Ryby naznačovalo, že sa to odohráva v Izraeli. Nezdá sa nám to moc pravdepodobné, pretože podľa evanjelistu Matúša mágovia nasledovali hviezdu, ktorá sa hýbala. Možno sa začudovane pýtame, ako je možné, že Boh k ním prehovoril skrze hviezdu, keď poznáme prísny postoj cirkvi k astrológii.

Rímsky katechizmus hovorí na konto astrológie toto: Treba zavrhnúť všetky formy veštenia: utiekanie sa k satanovi alebo démonom, vyvolávanie mŕtvych a iné praktiky, o ktorých sa ľudia nepravdivo domnievajú, že by mohli „odhaliť“ budúcnosť. Radenie sa s horoskopmi, astrológia, čítanie z ruky, predpovede osudov z vonkajších znakov, jasnovidectvo, utiekanie sa k médiám, to všetko skrýva v sebe túžbu ovládnuť čas, dejiny a nakoniec človeka, snahu nakloniť si skryté mocnosti. Je to v protiklade s úctou a vážnosťou, zahrňujúcou v sebe aj pokornú bázeň, ktorými sme zaviazaní jedine Bohu.

Ako je teda možné, že Boh k ním prehovoril prostredníctvom hviezdy? Boh si poslúžil ich presvedčením a zobrazil svoju pravdu tak, aby ju mohli prečítať aj národy, ktoré boli v zajatí rôznych povier. Stará múdrosť hovorí, že Boh dokáže aj do krivých riadkov písať rovno. Už Cirkevní otcovia museli odpovedať na rôzne deterministické predstavy staroveku. V Staroveku sa verilo, že hviezdy určujú osudy ľudí. Podľa týchto predstáv sa každý človek narodil pod jednou z hviezd, ktoré tvoria nebeskú klenbu. Dejiny a život človeka sú riadené vplyvom súhvezdí. Zaujímavú myšlienku o týchto skutočnostiach nachádzame u sv. Ignáca Antiochijského. Hovorí o tom, že keď sa narodil Kristus, musela sa pohnúť hviezda, lebo on určil smer jej pohybu. Podľa sv. Ignáca bola týmto spôsobom zrušená astrológia, čiže neúprosná vláda osudu, keď v Bohočloveku musela uznať pána kozmických síl.

Hviezda ich viedla k vyvolenému národu Izraela. Veľké a Božie veci sa odohrávajú v skrytosti. V Jeruzaleme nevedia o narodení nového kráľa. Čítame v evanjeliu, že celý Jeruzalem bol rozrušený z tejto správy. Kráľ Herodes o tom nič nevedel. Môžeme povedať, že ho to poriadne zaskočilo, lebo on sa nechcel zriecť svojej vlády a moci. Bol schopný kvôli udržaniu svojej moci zlikvidovať prisľúbeného Mesiáša. Je typom prirodzeného alebo živočíšneho človeka, ktorý sa nechce zriecť svojho sebectva a preto nemôže byť spasený. Kráľ Herodes sa v snahe dopátrať sa, kde sa má narodiť mesiáš, obrátil na Veľkňazov a oni začali skúmať Písmo.

Môžeme povedať, že mágovia sa skrze skúmanie prírody a skrze vyvolený národ dostali až k Božiemu Slovu. A toto Božie Slovo im nevykladá hocikto, ale ľudia, ktorí sú v tomto smere vzdelaní. Podobne ako židovská Veľrada bola oprávnená vykladať Písmo SZ, aj v našej dobe platí, že Písmo sväté nemôže vykladať hocikto, ale len Cirkev uprostred, ktorej Písmo vzniklo a ktorá prebrala aj dedičstvo Izraela. Písmo sväté určuje Mágom ďalší smer, Betlehem.

„Vošli do domu a našli dieťa s Máriou jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ Evanjelista Matúš hovorí o dome. Môžeme predpokladať, že Jozef mal v Betleheme dom po rodičoch, ale pôrod prišiel tak náhle, že už nestihli prísť do domu, a tak sa dieťa Ježiš narodilo v maštaľke. Asi by to ani nesvedčilo o Jozefovej múdrosti, keby s tehotnou manželkou nesmeroval do domu. Určite sa neskoršie presťahovali do Jozefovho domu. Pri poslednej etape cesty viery im pomáha Panna Mária. Mária je poslednou smerovkou, ktorá ukazuje na Ježiša. Nie je možné obísť matku a klaňať sa len plodu jej života. Ona jediná môže dosvedčiť vrcholnú udalosť Vtelenia. Mária stojí na počiatku tohto Vznešeného daru a nedá sa na ňu nemyslieť s vďačnosťou a úctou. Ježiš sa celkom na ňu podobá. Jeden svätý, ktorý mal zjavenie malého Ježiška s Pannou Máriou, povedal: „Je krásny ako jeho Matka“.

Evanjelium ďalej hovorí, že padli na zem a klaňali sa mu. „Klaňanie je základný postoj človeka, ktorý uznáva, že je tvorom pred svojím Stvoriteľom. Velebí Veľkosť Pána, ktorý nás stvoril a Všemohúcnosť Spasiteľa, ktorý nás oslobodzuje od zlého. Takáto poklona patrí len Bohu. I z darov, ktoré priniesli, môžeme usúdiť, za koho pokladali Ježiša: Dali mu zlato ako kráľovi, kadidlo ako Bohu a myrhu v predvídaní jeho utrpenia.

Epifánia je zjavením Ježiša ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Oslavuje spolu s Ježišovým Krstom v Jordáne a so svadbou v Káne i klaňanie, ktoré sa Ježišovi dostáva od mudrcov prichádzajúcich z východu. V týchto „mágoch“, ktorí predstavujú okolité pohanské náboženstvá, vidí evanjelium prvotiny národov, ktoré skrze Vtelenie prijmú Dobrú Zvesť o spáse. Príchod mágov do Jeruzalema, ktorí sa prišli „pokloniť židovskému kráľovi“ ukazuje, že vo svetle mesiášskej Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli Toho, kto bude kráľom národov. Ich príchod naznačuje, že pohania nemôžu poznať Ježiša a klaňať sa Mu ako Božiemu Synovi a Vykupiteľovi sveta, bez toho, aby sa pred tým neobrátili na židov a od nich prijali mesiášske zasľúbenie ako sa nachádza v Starom Zákone. Zjavenie Pána ukazuje, že „veľké množstvo národov“ vstupuje do „rodiny patriarchov“ a získava tým „dôstojnosť Izraela“.

Sv. Lev Veľký sa takto vyjadruje o dnešnej slávnosti: „Nech vstúpia, nech vstúpia do rodiny patriarchov všetky národy a ako synovia prisľúbenia nech príjmu v Abrahámovom potomstve požehnanie, ktoré jeho synovia podľa tela odmietajú. Nech sa v troch mudrcoch klaňajú všetky národy Pôvodcovi vesmíru a Boh nech je známy nielen v Judei, ale na celom svete, aby všade „V Izraeli bolo jeho meno veľké“.

Milovaní, poučení o týchto tajomstvách Božej milosti oslavujme s pravou radosťou deň svojich prvotín a začiatok povolania pohanov. Vzdávajme vďaky milosrdnému Bohu, „ktorý nás urobil súcimi“, ako hovorí Apoštol, „mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna“.