Vernosť Ježišovi

Celý Zdenkin život bol písaný dôverou a oddanosťou Bohu. „Ježiš môže všetko, dôvera v neho robí zázraky,“ hovorievala. S plnou dôverou sa odovzdávala svojmu božskému Ženíchovi. Keď nevyslyšal jej prosby, bola pokorným spôsobom hrdá na to, že Ježiš chce vidieť, kam až siaha jej dôvera. Doslova vravela, že chce byť hračkou v Ježišových rukách a ponechať sa jeho rozmarom.

„Umriem bolesťou, že som taká slabá? Oj, nie! So smelou oddanosťou budem vytrvalo hľadieť až do smrti na božské Slnko. Nič ma nezastraší, ani vietor, ani husté mraky, to bude len okamih, aby moja dôvera vzrástla, že za mrakmi je moje milované Slnko,“ modlila sa. Vždy bola spokojná s Božím rozsudkom. Práve vernosť považovala za spoľahlivý skúšobný kameň pravej lásky a odpočinok nachádzala len v Božej vôli. Bola mu verná do krajnosti: „Keby ma Boh aj zabil, budem v neho dúfať. Prosila som Pannu Máriu, aby povedala Ježišovi, nech so mnou nikdy nerobí okolky.“

Odpustenie je najväčšia vec v živote

Za údajnú velezradu bola Zdenka odsúdená na dvanásť rokov väzenia a desať rokov straty občianskych práv. Premiestňovali ju z jedného väzenia do druhého, ale usilovala sa všetko znášať trpezlivo, s láskou, s túžbou zomrieť za svojho Pána a pre dobro Cirkvi. Hoci ju kruto mučili, vo svojom srdci necítila nenávisť voči tým, ktorí tak robili. „Odpustenie je najväčšia vec v živote,“ znie veta, ktorú povedala Zdenka, skoro ubitá na smrť, a ktorá sa nesie desaťročiami.

(Štvrtá lekcia na budúci týždeň.)

Zdroj: https://www.slovoplus.sk/sedem-lekcii-od-sestry-zdenky/