Evanjeliový úryvok dnešnej nedele (Jn 1, 29-34) podáva svedectvo Jána Krstiteľa o Ježišovi Kristovi ako o Božom Baránkovi.

Jánovo evanjelium zdôrazňuje, že Pán Ježiš predstavuje nielen naplnenie židovského náboženstva, ale jeho prekonanie. Ján to zdôrazňuje za pomoci starozákonných výrazov a obrazov, ktorým Kristus dáva nový význam (baránok, manna, voda, sobota, medený had atď.)

Boží Baránok

Ján Krstiteľ hovorí o Ježišovi ako o veľkonočnom baránkovi, ktorý sníma hriechy sveta: „Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: »Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.«“ (Jn 1, 29) Krv baránka zachránila starozákonný židovský národ pred záhubou v Egypte (porov. Ex 12, 7). Dielo Pána Ježiša je novým exodom, v ktorom Boh vyviedol svoj ľud z otroctva do slobody. Tento starozákonný obraz dosahuje v štvrtom evanjeliu svoj vrchol naplnenia v opise Pánovho umučenia. Pravý Baránok zomrie na kríži v čase, keď v jeruzalemskom chráme zabíjali baránkov na židovskú veľkonočnú večeru. Ježiš je novým nevinným Baránkom, ktorý svojou smrťou na kríži vyslobodil ľudstvo z otroctva hriechu.

Svedectvo

V porovnaní s troma ďalšími evanjeliami je slovník Jánovho evanjelia skromnejší. Ján má obľúbené výrazy, na ktoré kladie dôraz a ktoré v svojom spise často opakuje: pravda, život, svet, sláva, poznať, Duch, svetlo, veriť. Medzi kľúčové slová patrí aj svedectvo, resp. vydávať svedectvo. Svedectva vydáva:

• Boh Otec: „A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o mne.“ (Jn 5, 37)
• Ježiš Kristus: „Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem.“(8,14)
• Ježišove skutky: „Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec.“ (Jn 5, 36)
• Ján Krstiteľ: „A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“ (1,34)
• Milovaný učeník: „To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé.“ (21,24).

Evanjelista Ján týmto spôsobom dáva odpoveď tým, ktorí čítajú jeho evanjelium v situácii, keď už Pán Ježiš nie je fyzicky prítomný v komunitách svojich učeníkov. Viera týchto veriacich, medzi ktorých patríme aj my, je založená na svedectve samotného Boha Otca, jeho Syna a skutkov, ktoré vykonal, Písma a svedectve tých, ktorí sa stretli s Pánom Ježišom (Ján Krstiteľ, Tomáš, milovaný učeník atď.) Kým milovaný učeník vydal svedectvo o krvi, tzn. o Ježišovej smrti na kríži, Ján Krstiteľ vydáva svedectvo o vode, tzn. o Ježišovom krste. Prečo evanjelista kládol dôraz na toto svedectvo?

Autentická viera

Jánovo evanjelium spolu s troma Jánovými listami a Apokalypsou patria medzi diela tzv. jánovskej školy, ktorá sa vyformovala okolo postavy milovaného učeníka a opierala sa o jeho svedectvo. Koncom 1. storočia po Kr. vznikla vnútri jánovskej komunity polemika ohľadom Ježišovho božstva a človečenstva.

Vystúpili falošní učitelia, ktorí nevyznávali Ježiša ako Božieho Syna, ktorý prišiel v tele. Bolo potrebné zachovať pravdu o Kristovi a puto jednoty. Preto autor Prvého Jánovho listu zdôrazňuje: „On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda. Lebo traja sú, čo svedčia: Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno.“ (1 Jn 5, 6–8) Na základe uvedených kritérií majú kresťania rozlíšiť autentickosť posolstva a počúvať evanjeliových svedkov, medzi ktorých patrí aj Ján Krstiteľ. Usilujme sa aj my v našom živote viery rozpoznávať a rozlišovať, čo sa nám ponúka, či je to zhodné s osobou a náukou Krista a Cirkvi.

Čítať v kontexte

Nedeľný evanjeliový úryvok je potrebné čítať v kontexte ďalších udalostí. Chcem poukázať na zaujímavú symboliku. V 1. kapitole Jánovho evanjelia, v prvý deň zaznieva svedectvo Jána Krstiteľa, že on nie je Mesiášom, pričom odkazuje na Krista, ktorý stojí medzi vami, „ktorého nepoznáte.“(porov. Jn 1, 19-20). Nasledujúci deň (tzn. druhý deň) Ján Krstiteľ označuje Ježiša za Božieho Baránka (porov. Jn 1, 29), čo je náš nedeľný úryvok. Nasledujúci deň (tzn. tretí deň) dvaja z učeníkov Jána Krstiteľa idú za Ježišom a stávajú sa jeho učeníkmi (porov. Jn 1, 35). Nasledujúci deň (tzn. štvrtý deň) Ježiš odchádza do Galiley (porov. Jn 1, 43). K tomu je potrebné pripočítať tri dni, keď sa koná svadba v Káne Galilejskej (porov Jn 2, 1). Dostaneme tak číslo sedem. To znamená, že máme pred sebou slávnostný týždeň, v ktorom zaznieva Jánovo svedectvo, uskutočňuje sa povolanie prvých učeníkov a všetko vrcholí v Káne na siedmy deň, ktorý je v biblickom chápaní Božím dňom, dňom odpočinku a radosti.

Autor: František Trstenský