Jedna mladá matka čakala svoje druhé dieťa. Keď sa dozvedela, že to bude dievčatko, učila svojho prvorodeného, ktorý sa volal Miško, priložiť hlávku na oblé bruško a spolu s ňou spieval uspávanku sestričke, ktorá sa mala narodiť. Pesnička, kde sa spievalo „Spi dieťatko, zavri očká…“ sa chlapčekovi veľmi páčila a spieval ju vždy niekoľkokrát.

Pôrod však nastal predčasne a bol komplikovaný. Novorodené dievčatko museli dať do inkubátora, lebo potrebovalo mimoriadnu starostlivosť. Rozochvených rodičov pripravili na najhoršie: ich dieťatko má minimálnu šancu na prežitie. Malý Miško ich prosíkal: „Chcem ju vidieť! Ja ju musím vidieť!“

Po týždni sa stav dievčatka ešte zhoršil. Vtedy sa mama odhodlala vziať Miška na jednotku intenzívnej starostlivosti pre novorodencov. Jedna zdravotná sestra sa jej v tom pokúsila zabrániť, ale žena neustúpila a priviedla chlapca k postieľke pokrytej hadičkami a drôtikmi, na ktorej maličká bojovala o svoj život. Pri postieľke svojej sestričky Miško inštinktívne sklonil tvár k tváričke bábätka a začal potichu spievať: „Spi dieťatko, zavri očká…“.

Dieťatko okamžite zareagovalo. Začalo pokojne a pravidelne dýchať. So slzami v očiach mu mama povedala: „Pokračuj, Miško, len spievaj!” Chlapček pokračoval. Dievčatko pohlo drobnými rúčkami. Mama a otec plakali a smiali sa súčasne, zatiaľ čo zdravotná sestra s otvorenými ústami hľadela na scénu, ktorá sa tu odohrávala, a nemohla uveriť vlastným očiam.

O niekoľko dní mama priniesla maličkú v náručí domov. Miško hlučne prejavoval svoju radosť. Lekári v rozpakoch ťažko hľadali slová vysvetlenia. Mama a otec vedeli, že to bol jednoducho zázrak. Zázrak lásky staršieho brata k očakávanej sestričke.

Bruno Ferrero