Evanjeliový úryvok Štvrtej veľkonočnej nedele (Jn 10, 27 – 30) odráža obsah a posolstvo tejto nedele. Nazýva sa aj Nedeľou Dobrého pastiera, keď sa Cirkev modlí za nové kňazské povolania.

Pre lepšie porozumenie štyroch veršov nedeľného evanjelia je potrebné uviesť kontext, v ktorom zazneli. Evanjelista Ján vo veršoch, ktoré nášmu úryvku predchádzajú (Jn 10, 22 – 26), uvádza: „V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme, v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene. “Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.“ A teraz nasledujú Ježišove slová, ktoré počujeme v nedeľnej Bohoslužbe slova.

Kontext chrámu a sviatku

Od roku 198 pred Kristom ovládala územie Palestíny dynastia Seleukovcov z Damašku. V roku 167 priniesli v jeruzalemskom chráme na novopostavenom oltári obetu pohanskému bohu Diovi. Išlo o nesmierne znesvätenie chrámu, ktoré biblické knihy označujú výrazom „Ohavnosť spustošenia“ (porov. Kniha proroka Daniela 11, 31 a 12, 12; Evanjelium podľa Marka 13, 14; Druhý list Solúnčanom 2, 4). Vyvolalo to veľký odpor a židovskú vzburu známu ako „Machabejské povstanie“. V roku 164 pred Kristom Júda Machabejský porazil armádu Antiocha IV. z dynastie Seleukovcov a znova očistil a posvätil jeruzalemský chrám.

Na pamiatku tejto udalosti sa dodnes slávi sviatok „Posvätenia chrámu“, ktorý poznáme aj pod názvom „Chanuka“ a slávi sa v mesiaci december. Hebrejské sloveso „chanak“ znamená „zasvätiť“. Šalamúnovo stĺporadie bola kolonáda na východnej strane chrámového nádvoria.

Živý vzťah s Bohom

Evanjelista uvádza presný detail o čase a mieste, kde Ježiš vyriekol svoje slová. Chrám bol viditeľným znamením Božej prítomnosti. Ježiš je prítomný počas tohto sviatku v chráme. On je novým Chrámom, na čo Jánovo evanjelium na viacerých miestach kladie osobitný dôraz. Pri vyhnaní predavačov z chrámu evanjelista Ján uvádza dialóg medzi Ježišom a židmi: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.” (Jn 2, 19 – 22) V rozhovore so Samaritánkou Ježiš povie: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme… Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.“ (Jn 4, 21 a 23)

Boh aj naďalej bude prítomný uprostred svojho ľudu a bude ho posväcovať. Ježiš, ktorý je jedno s Otcom, je viditeľnou prítomnosťou Boha. Pán Ježiš hovorí o novom spoločenstve. Používa výraz „moje ovce“, ktoré počúvajú „môj hlas“. Veriaci budú môcť sláviť liturgiu a prednášať modlitby, ale táto liturgia bude mať novú podobu a kvalitu. Už nie v podobe stavby z kameňov, ale v osobe vlastného Syna, Ježiša Krista, ktorý bude posväcovať všetkých, ktorí sa stanú súčasťou nového Chrámu, ktorým je Kristus. Životodárnym nie je spojenie s miestom, ale so živou Osobou – Ježišom Kristom. Pamätajme na to pri našich liturgických zhromaždeniach, aby vždy vyjadrovali naše náboženstvo – zameranie „na – Boha“, tzn. náš živý vzťah s Bohom.

Vlastnosti našej viery

Pán Ježiš sa vyjadroval spôsobom typickým pre židovské vysvetľovanie vtedajšej doby. Vychádzal z reality konkrétnych ľudí a používal príklady z každodenného života, aby potom prešiel do duchovného posolstva. Týmto spôsobom ukázal na prepojenie každodenného života a viery. Život a viera nemajú vytvárať protiklad ale súlad. Cez obraz vzťahu pastier – ovce Ježiš poukázal na tri dôležité vlastnosti skutočnej viery: počúvať Jeho hlas, nasledovať ho, aby človek mohol získať večný život. Prostredníctvom Krista vzniká medzi Bohom Otcom a človekom taký silný vzťah, že niet žiadnej sily na nebi a na zemi, ktorá by dokázala veriaceho človeka vytrhnúť z Božej ruky. Usilujme sa v našom živote neustále pripodobňovať Kristovi, tzn. počúvať jeho slová a podľa nich žiť v každodenných situáciách.

V dnešnú nedeľu prosím o modlitby za nás kňazov, aby sme sa svojím životom stále viac pripodobňovali Tomu, ktorý nás povolal.

autor: František Trstenský
zdroj: postoj.sk