Zmes zvykov

Takisto detské zbieranie sladkostí má svoje korene v britskom a írskom zvyku navštevovať v období sviatkov všetkých svätých a zosnulých domy v okolí a pýtať si tzv. „soul-cake“ (zákusok alebo sladkosť za dušu v očistci), pričom sa sľúbila modlitba za zomrelých z tej-ktorej rodiny, prípadne sa zaspieval krátky popevok, ktorý vyjadroval modlitbu za zomrelých, poďakovanie či požehnanie.

Nazývali to aj „souling“. A klasické americké zvolanie detí počas návštevy domu „trick or treat“ je v Amerike zasa príspevkom anglických katolíkov.

Niektorí mylne tvrdia, že ide o pohanský druidský rituál, keď si takto zlí pohania brávali aj ľudské obete a všetko preklínali. Medzi rokmi 1500 až 1700 nemali katolíci v Anglicku legálne práva, platili vysoké dane, boli väznení a slúženie omše bolo hrdelným zločinom. Voči tomuto sa anglickí katolíci prirodzene búrili a niekedy nie najšťastnejším spôsobom.

O najznámejší pokus odporu sa pokúsil Guy Fawkes, ktorý chcel pušným prachom vyhodiť do povetria celý anglický parlament aj s kráľom Jakubom I. Spiknutie bolo ale odhalené a Fawkes bol 5. novembra popravený. 5. novembra sú v Anglicku dodnes oslavy dňa Guya Fawksa.

Počas tohto dňa si v tom období skupiny protestantov nasadzovali masky a v noci vtrhávali ku katolíkom a vyžadovali od nich pivo a koláče pre oslavu ich dňa Guya Fawksa: „trick or treat“. Takto sa „trick or treat“ dostalo do Ameriky s prvými anglickými osadníkmi. V časoch americkej revolúcie sa na kráľa Jakuba a Guya Fawksa dávno zabudlo, ale tradícia „trick or treat“ bola taká zakorenená, že sa presunula na 31. október, deň írsko-francúzskej maškarády. Táto zmes rôznych tradícií kresťanských imigrantov sa v štátoch stala po roku 1800 ustálenou tradíciou.

Scott Richert správne poukazuje na to, že väčšina argumentov (napríklad aj argument, že trick and treat je druidské zaklínadlo), ktoré kresťania (aj niektorí katolíci) používajú proti Halloweenu, pochádza z roku 1980 z pamfletov amerického protestantského fundamentalistu Jacka Chicka, ktorý okrem vedenia vojny proti satanskému Halloweenu veril, že katolíci nie sú kresťania, že katolíci uctievajú babylonské božstvá a že katolícka Cirkev vytvorila islam, komunizmus a slobodomurárstvo, aby podvrátila skutočné kresťanstvo.

Niektoré jeho argumenty proti Halloweenu prebrali mnohí protestanti (ktorým mimochodom pôvodný sviatok Všetkých svätých, samozrejme, nič nehovorí), ba dokonca i mnohí katolíci.

Na záver ešte spomeňme vznik halloweenskych čarodejníc, ktoré vznikli až v 19. storočí, keď už Halloween v Amerike bol zmeskou všeličoho, čo sa časom popridávalo do sviatkov Halloweenu. Sviatok Halloweenu sa postupne stále viac vzďaľoval katolíckemu základu a postupne sa sekularizoval (to isté sa mimochodom stalo aj s katolíckymi sviatkami, ako napríklad Vianoce). V tomto období niekomu napadlo dať čarodejnice na halloweenske pohľadnice a sviatku sa dal ďalší „odtieň“.

Krádež Halloweenu

V dnešnej sekularizovanej dobe sa už vo veľkej miere Halloween stal sekulárnou oslavou zbavenou jeho pôvodného katolíckeho obsahu. Miestami sa z neho stáva i istý druh maškarády, ktorá má záľubu v temných a strašných veciach, čo je istá móda i v kinematografii (Scary movies, Addams family a pod.).

Samozrejme, niet pochýb o tom, že sme svedkami aj súčasných novopohanských pokusov vzkriesiť staré pohanské druidské magické zvyky a pod. To nájdeme dokonca aj v slovanskom prostredí. Okrem toho, v tomto súčasnom novopohanstve nachádzame nemálo prípadov skutočnej nebezpečnej mágie, ezoteriky a okultizmu.

„Väčšina pôvodných halloweenskych zvykov nemá s okultizmom nič spoločné.“

V niektorých okultných kruhoch je i snaha konať práve v tieto dni satanské rituály. Ale dialóg kultúr neznesie povrchnosť a je potrebné si radšej overiť zdroj skôr, než odsúdime niečo ako okultné a nebezpečné. A väčšina pôvodných halloweenskych zvykov nemá s okultizmom nič spoločné.

V istom zmysle sa skôr zdá, akoby sekulárna spoločnosť (ba dokonca i spomínaní satanisti) katolíkom postupne kradli Halloween – najmä pri pohľade na niektoré kultúrne prejavy s ním spojené, ktoré sú často zbavené takmer všetkých kresťanských a katolíckych prvkov.

Lenže problémom nie je to, či nám kradnú Halloween. Každý sa kultúrne prejavuje podľa svojho presvedčenia a ľudských hodnôt, ktoré vyznáva, a nikomu sa nedá nanútiť viera ani kultúra. Výzvou pre nás je skôr to, aby sme my katolíci katolícke sviatky Všetkých svätých (a sú nimi aj sviatok svätého Mikuláša Vianoc, či Veľkej Noci) slávili s obnovenou vierou a kultúrnou tvorivosťou.

Možno otázku Halloweenu dnes prakticky my katolíci zjednodušujeme na otázku, či pustiť alebo nepustiť dieťa na halloweensku oslavu, obliecť či neobliecť dieťa za strašidlo, vyzdobiť či nevyzdobiť dom či záhradu tekvicami, pavúkmi, bosorkami. Lenže práve v tom väzí osídlo obranného valu, v ktorom sme sa ocitli.

Súčasný tzv. „Halloween“ má viac rovín. Bezprostredne ide o zábavu, ktorá dáva životu niečo výnimočné, romantické, tajomné, vytrháva z každodennosti, problémov, nudy, či dokonca prázdnoty. Aj dnešné „zábavky“ prezrádzajú, že ľudské srdce potrebuje „oslavu“, potrebuje „sláviť“, potrebuje vyjsť z bežnej každodennosti do sféry údivu. To sa týka detských hier i víkendových „žúrov“, keď si mladí povedia: „Teraz sa ide žiť.“

Zážitok vlastne znamená intenzívnejšie prežívanie okamihu, umocnenie okamihu. Toto nemôže ignorovať žiadna kultúra. Každá kultúra má však svoje spôsoby osláv, zábav, sviatkov – hlbšie, hodnotnejšie i povrchnejšie, i škodlivé, i zlé. Nejde tu len o to, či máme dovoliť alebo zakázať deťom súčasné ponuky halloweenskych zábav.

Ide o to, že aj my katolíci chceme a potrebujeme „sláviť“, potrebujeme aj zážitok, aj zábavu. Ide o to, aby to však zodpovedalo našej viere, vyvieralo z jej vnútra, bolo v hlbokom súzvuku s ňou v jednote života a v ustavičnej kultúrnej tvorivosti.

So slovom „Halloween“ sa spája obrovské množstvo prejavov, tradícií, zvykov, ktoré majú mnohoraký pôvod v rozličných obdobiach, národoch, kultúrach a náboženstvách a chcelo by to dôkladnú historickú štúdiu, aby sme si urobili v tej spleti nejakú predstavu.

…dokončenie článku o týždeň

zdroj: https://svetkrestanstva.postoj.sk/18402/katolici-a-halloween