Túžba vidieť Krista prekonáva prekážky
Evanjeliový úryvok dnešnej nedele (Lk 19, 1–10) opisuje Ježišovu návštevu v dome mýtnika Zacheja v Jerichu. Ježišova prítomnosť úplne zmenila Zachejovi život.
Lukáš podáva o Zachejovi dve informácie: bol hlavný mýtnik a bol bohatý. Mytníci boli zvyčajne oproti ostatným majetnejší, takže zmienkou o jeho bohatstve evanjelista kladie na to dôraz. V predchádzajúcej 18. kapitole Lukáš zachytil epizódu o bohatom poprednom mužovi, ktorý odišiel smutný, lebo Ježiš od neho žiadal, aby predal všetko, čo má a nasledoval ho (porov. Lk 18, 22). Ježiš na jeho odchod zareagoval slovami: „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Lk 19, 25) Už predtým sme počuli podobenstvo o boháčovi a Lazárovi (porov Lk 16). Postoj Lukášovho evanjelia k bohatstvu je skôr kritický a odmietavý. Ako dopadne stretnutie Krista so Zachejom?
Túžba vidieť
Zachej je opísaný, že bol malej postavy. Grécky výraz „helikía“ môže znamenať „telesný vzrast“. To je napríklad význam v Lk 2, 52, kde sa o Ježišovi píše, že rástol v „múdrosti a veku (doslova „na vzraste“). Avšak „helikía“ má aj význam „dĺžka života“ ako dokazuje Lk 12, 25: „A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu (doslova „pridať lakeť k svojmu vzrastu)?“ Myslím si, že zmienka o malej postave nesie obidva tieto významy. Zachejovi bránil vidieť Ježiša nielen jeho telesný vzrast, ale predovšetkým štýl života, aký viedol. Kvôli túžbe vidieť Ježiša riskoval posmech a dobrú povesť, keď sa vyškriabal na strom. Možno dúfal, že jeho konáre a lístie ho zakryjú. Musíme obdivovať túto túžbu Zacheja, ktorá prekonáva všetky telesné (zástup, malá postava) aj psychologické (výsmech, povesť) prekážky. Zvedavosť vidieť Krista sa v Zachejovi mení v úkon skutočného obrátenia.
Boží záujem
Všetko dáva do pohybu Boží Syn. Oslovuje mýtnika po mene, nepýta si od neho pozvanie či súhlas, ale mu hovorí: „Dnes musím zostať v tvojom dome.“ Grécke sloveso „déi“ prekladáme „je potrebné, musieť“ a v našom evanjeliovom úryvku vyjadruje „Boží záujem“. Boh „sa musí“ zastaviť v jeho dome, lebo prináša spásu a Boh chce zachrániť každého človeka.
Zachejovu odpoveď sprevádza náhlenie a radosť. V Lukášovom evanjeliu je radosť znakom skutočného prijatia Krista. Pri zvestovaní narodenia syna Zachariášovi v Lk 1, 14 sa píše: „Budeš sa radovať a plesať.“ Pri narodení Ježiša Krista anjel oznamuje: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom.“ Učeníci sú plní radosti, keď sa prvýkrát vrátia z ohlasovania: „Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení… No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi“ (Lk 10, 17-20). Lukáš opisuje radosť z toho, keď sa obráti hriešnik: „Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“ (Lk 15, 10) Radosť nezaznieva v žiadnom inom evanjeliu tak hlasno ako práve v Lukášovom. Je to aj pre nás výzva, aby to, že sme Ježišovi učeníci a žijeme podľa evanjelia, nás napĺňalo radosťou.
Otvoriť svoj život
Zachej prijal Ježiša vo svojom dome. To nie je len geografické označenie miesta. Mýtnik vpúšťa Krista svojho súkromia. Otvára mu svoj život. Otvorme Ježišovi svoje životy, prinesie nám to radosť, prinesie nám to spásu.
Už spomenutý bohatý muž odmietol Ježišovu výzvu: „Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi.“ (Lk 18, 22) Teraz Zachej spontánne prisľúbil dať polovicu majetku chudobným. Možno sa pýtame, prečo nerozdal všetko. Je tu však ešte jeden aspekt Zachejovej konverzie. Mojžišov zákon prikazoval pri sprenevere majetku vyplatiť poškodenému plnú cenu a k tomu pridať jednu pätinu hodnoty (porov. Lv 6, 5; Nm 5, 6–7). Zachej urobil väčšie rozhodnutie. Prisľúbil vrátiť štvornásobnú hodnotu. Tým je zdôraznená radikálnosť Zachejovho pokánia. Robí viac, než len prikazoval Mojžišov zákon. Vidíme, že to nebola len Ježišova fyzická prítomnosť v jeho dome, ale v Ježišovi Boh vstúpil do jeho srdca.
Urobiť rozhodnutie teraz
Pre Lukášovo evanjelium je slovo „sémeron“ – „dnes“ veľmi dôležité. Po prvýkrát sa objavuje pri Ježišovom narodení, keď anjel oznamuje pastierom: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.“ (Lk 2, 11) V nazaretskej synagóge Ježiš povie: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ (Lk 4, 21) Boží Syn pred smrťou odpovedá kajúcemu lotrovi: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 43) V našom nedeľnom úryvku sa slovo „dnes“ spomína hneď dvakrát a vždy ide o Ježišove slová: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19, 5); „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom.“ (Lk 19, 9) Evanjelista Lukáš zobrazuje Božieho Syna, ktorý prichádza na svet po čase starozákonných proroctiev a pred časom Cirkvi. Ježišovo pôsobenie na zemi je „stred času“. V Ježišovi prichádza Božia ponuka spásy pre človeka „tu a teraz“. Zachej urobil rozhodnutie hneď ako svoju odpoveď na prítomnosť Krista v jeho živote. Aj nám sa Boh prihovára dnes. Neodkladajme našu odpoveď.
Boh hľadá človeka
Úplne posledná veta evanjeliového úryvku vysvetľuje celé Ježišovo konanie: „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19, 10) Ten istý výraz „tó apololós“ – „to, čo sa stratilo“ je až trikrát použitý v podobenstve o stratenej ovci (Lk 15, 4,6,9). Odkaz Lukáša je zrejmý. Zachej je stratenou ovcou, ktorú sa dobrý Pastier, Ježiš Kristus, vybral hľadať. Už teraz lepšie rozumieme, prečo Pán Ježiš hovoril, že „musí zostať v dome“. Lebo Boh je taký. Boh „musí“ hľadať človeka a hľadá, kým ho nenájde. Pápež František často zdôrazňuje: „Boh sa nikdy neunaví hľadaním človeka, ale či sme sa my neunavili hľadaním Boha?“ Ako je to s nami?
autor: František Trstenský