Kostol je miesto, kde máme nachádzať a prežiť Božiu prítomnosť, kde môžeme počuť smerodajné Božie slovo a v Eucharistii sa posilňovať telom Pána Ježiša. Kostol nie je len miesto, kde sme prijali sviatosť krstu a stali sme sa Božími deťmi, ale je to aj miesto, kde tento vzťah dieťaťa Božieho prehlbujeme a rastieme vo vzťahu k Bohu, keď prijímame pravdy viery, kresťanské morálne zákony. V kostole si zároveň upevňujeme aj svoj život viery, nádeje a lásky. Kostol je tiež miesto, kde nám Boh vo svojom veľkom milosrdenstve odpúšťa naše hriechy vo sviatosti zmierenia, kde si snúbenci vysluhujú sviatosť manželstva, kde sa modlíme za zomrelých,… a preto má kostol pre nás veľký význam. Je to dom Boží, dom modlitby, brána do neba. Uvedomujeme si tu viac ako inde význam a potrebu klaňať sa Bohu, ďakovať, odprosovať, prosiť, či už v tichu – v modlitbe srdca, spevom, sám alebo spoločne. Zvlášť tu nám Boh prejavuje svoju lásku, často priam rukolapnými darmi.

Kostol je miesto, kde každý môže a má prísť slobodne, kde sme si všetci bratmi a sestrami. Preto sa tu všetci môžme uplatniť podľa veku a postavenia, od miništranta cez lektora, organistu, kostolníka… A všetci máme povinnosť starať sa o kostol aj po materiálnej stránke. Náš kostol spĺňa to isté, čo katedrála či bazilika.

Keď odchádzame z kostola, mali by sme si uvedomiť, že Boh má ostať v nás, pretože naše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.

Milovať kostol, cítiť s farnosťou, byť si vedomý, že som kresťan katolík je správny a zodpovedný postoj, ktorý od nás právom žiada Boh a ktorý od nás očakávajú aj bratia a sestry. Kto sa takto nespráva a kto svojím konaním dáva na vedomie niečo iné, nech v sebe veci prehodnotí, zmení, skvalitní, prípadne si uvedomí, že ako slobodný človek má očakávať primeranú odmenu od Boha.

Podľa zasvätenia kostolov Božiemu kultu sú kostoly benedikované a konsekrované. Benedikovaný kostol je jednoducho požehnaný, čo môže z poverenia biskupa vykonať aj kňaz. Konsekrácia kostola je jeho slávnostná posviacka, pri ktorej biskup posvätnou krizmou maže steny chrámu a oltár. V každom konsekrovanom kostole sa každoročne musí sláviť výročie jeho posviacky.

Názov kostola

V mnohých jazykoch je názov kostol a Cirkev rovnaký (nem. Kirche, angl. Church, poľsky Kościól, taliansky Chiesa, vo východnom obrade je kostol – Cerkev… ). Predstavuje miesto stretnutia Božieho ľudu – Cirkvi so svojim Bohom, pričom ľud i stavba sú príbytkom Boha.

Tento priestor je vyhradený a určený výslovne na oslavu Boha v Cirkvi. Kostol je výhradne dom Boží. Vzhľadom k tomu je to Dom Krista Pána, ktorý prebýva v podobe Chleba na oltári. Chrám, ako sväté miesto, je slávnostne vysvätený (konsekrovaný) biskupom pre slávu Božiu. Z tohto dôvodu táto cirkevná stavba výškou a rozlohou prekračuje súkromné príbytky ľudí. V priebehu doby boli kostolom dané rôzne mená, ako: Dóm (veľkolepý kostol veľkej veľkosti, napr. Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave), katedrála (v priestoroch biskupských sídel, katedra – miesto predkladania svojich myšlienok – Spišská Kapitula…), bazilika (dekoratívne a bohaté kostoly, napríklad Bazilika minor na Mariánskej hore v Levoči, Bazilika Sv. Kríža v Kežmarku), kostol alebo oddelene od kostola postavená menšia bohoslužobná miestnosť – kaplnka (v rehoľných domoch, nemocniciach a pod.).

Vonkajší tvar kostolov

Kostoly sú väčšinou izolované od ostatných budov, kvôli tichu potrebnému pre bohoslužbu a modlitbu. Voľný priestor v okolí Božieho domu v minulosti slúžilo ako cintorín. Pred kostolom sa často stavajú vysoké kríže a sochy. Na kostoloch môžeme nájsť také detaily, ktoré by sme nenašli na iných budovách. A tak, pokiaľ ide o vonkajší tvar, zodpovedá tvaru obdĺžnika, kríža, príp. kruhu.

Veža

Nad kostolmi sú kostolné veže, ktoré pozývajú kresťanov upriamiť srdce a myseľ na nebo. Na vrchole veže kostola je zasadený kríž ako symbol spásy a predstavuje víťazstvo Krista.

Zvony vo veži (alebo vedľa kostola vo zvonici) vyzývajú veriacich k modlitbe (Anjel Pána), pozývajú do chrámu (pred sv. omšou), ku skutkom kresťanskej lásky (pri požiari, povodni atď.), prispievajú k oslave Boha (napr. pri procesii, Te Deum) a na nakoniec k modlitbe pri rozlúčke so zosnulým veriacim.

Hodiny, ktoré sú niekedy umiestnené na veži, pobádajú kresťanov, aby čas, ktorý ubieha rýchlo využívali na pekné a užitočné dielo spásy.

Hlavné dvere kostola (portál), predstavujú bránu neba, ktorú Kristus otvoril pre nás. Zvyčajne sú dvojkrídlové.

Vnútro kostola

V kostole má všetko svoje miesto. Nič tu nie je uložené náhodne. Všetkým sa sleduje myšlienka, aby služba bola dôstojná, prirodzená, plná lásky. Interiér kostola sa skladá z troch hlavných častí:

 a) predsieň (vestibul, ľud. pitvorec)
 b) loď
 c) presbytérium

(pokračovanie na budúce)

zdroj: farakamenec.sk a archív