Kostol – dom boží a brána do neba (II.)

By , 28. októbra 2018 12:00

(pokračovanie)

Predsieň kostola

Najmenšia časť kostola, medzi dverami a hlavnou loďou. Kedysi táto časť slúžila pre verejných kajúcnikov.

Svätenička
Menšia nádoba so svätenou vodou umiestená pri vchode do kostola. Veriaci sa pri vstupe do kostola prežehnávajú svätenou vodou. Prežehnaním si pripomínajú vlastný krst. Sväteničky sú prázdne od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele.

Loď kostola

Názov pochádza z lat. navis = loď. Je obrazom Cirkvi. Loď je priestor určený pre veriacich. Menšie kostoly majú jednu loď, veľké kostoly sú zvyčajne viacloďové.

To, čo odlišuje kostol od svetských stavieb je klenba. V hornej časti stien sú okná, často farebné, s maľbami na skle (vitráže).

Lavice
Miesto na sedenie pre veriacich. Slúžia k väčšej pozornosti počas počúvania Božieho slova a sústredenosti pri modlitbe.

Spovednica
Priestor, kde sa vysluhuje sviatosť zmierenia. Pri krste sme dostali Boží život. Kto ho hriechom stratí, má sa zmieriť s Bohom vo sviatosti zmierenia. Spovednice a spovedné miestnosti sú zväčša vzadu, v tmavšej časti kostola. Môže tu vstúpiť každý a bez zvedavých pohľadov vyznať svoje hriechy a prejaviť ľútosť. „Mýtnik stál celkom vzadu, neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ (Lk 18,9-14)

Krížová cesta
Obrazy alebo sochy, ktoré vyobrazujú utrpenie Pána Ježiša, od jeho odsúdenia Pilátom až po jeho pochovanie v hrobe. Umiestnené sú na bočných stenách kostola. Má 14 zastavení. Pri týchto zastaveniach sa v pôstnom období koná pobožnosť krížovej cesty, počas ktorej rozjímame o utrpení Pána Ježiša.

Konsekračné kríže
Sú kríže, ktoré sú buď namaľované, alebo vyrobené z kameňa, či kovu, umiestnené na bočných stenách kostola, ktoré biskup pri posviacke kostola natrie posväteným olejom. Pred tieto kríže sú niekde pripevnené k stene sviečky alebo svietniky. Ich počet býva párny 4, 6 alebo 8.

Bočné oltáre a kaplnky
V mnohých kostoloch je viac bočných oltárov. Ich počet je odrazom zbožnosti vtedajšieho ľudu i počtu kňazov vo farnosti. V minulosti nebola možná koncelebrácia. Každý kňaz slávil sv. omšu sám a niekedy sa stávalo, že v rovnakom čase v jednom kostole na jednotlivých oltároch slúžili viacerí kňazi naraz sv. omše. Preto bolo potrebných viac oltárov. Bočné oltáre, príp. podľa možnosti aj bočné kaplnky, stavali veriaci svätým, ktorých si vo svojej farnosti zvlášť uctievali, alebo boli určené patrónom jednotlivých remesiel, spolkov a stavov.

Obrazy a sochy svätých
Obrazy alebo sochy svätých sú určené pre učenie a povznesenie ducha. Predkladajú sa nám ako životné vzory svätosti, ktoré máme nasledovať a ktoré nám svojim orodovaním pomáhajú na ceste k Bohu.

Chórus
Miesto určené pre spevákov vzniklo, až keď do chrámových zborov začali prichádzať ženy, ktoré sa v tom čase nemohli nachádzať v presbytériu. Dovtedy bol zbor v presbytériu pri malom harmóniu.

Organ
Organ ako kráľovský hudobný nástroj slúži na sprevádzanie spevu pri liturgických sláveniach. Hudba a spev boli vždy spojené s oslavou Boha „spievajte Pánovi a hrajte mu na harfe, na citare a na lutne zunivej.“ (porov. Ž 98) Bohu dávame, to čo je vzácne, dôstojné a krásne a taký má byť aj spev a chrámová hudba. Do spevu sa zapájame, lebo „kto spieva, dvakrát sa modli.“

(pokračovanie na budúce)

zdroj: archív