Evanjeliový úryvok na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Lk 9, 11 – 17) hovorí o zázračnom nasýtení veľkého množstva ľudí na pustom mieste.

Evanjelista Lukáš uvádza, že pri Ježišovom zázraku bolo 5 000 mužov. Keďže grécky výraz „óchlos“ označuje „zástup“, „dav ľudí“ vo všeobecnosti, potom spolu so ženami a deťmi mohlo Ježišovo publikum tvoriť viac ako 10 000 ľudí.

Pokrm pre dušu

Jestvovalo by pokušenie pozerať sa na Pána Ježiša ako na toho, kto dokáže raz a navždy vyriešiť otázku celosvetového hladu. S týmto pokušením už za ním prišiel diabol, keď mu navrhol, aby premenil kamene na chlieb (Lk 4, 3). Pre všemohúceho a dobrotivého Boha to predsa nemôže byť problém. Pán Ježiš mu vtedy odpovedal: „Nielen z chleba žije človek.“ (Lk 4, 4) To nie je bezohľadnosť voči základným potrebám človeka. Napokon aj dnešný úryvok ukazuje, že Pán Ježiš predstavuje to najhlbšie empatické cítenie, aké si vieme predstaviť. Avšak je v silách človeka, je v našich silách, aby sme vyriešili otázku materiálnej núdze svojho blížneho. Nie je pritom potrebné prenášať zodpovednosť na Boha.

Evanjeliový úryvok plní dôležitejšiu úlohu, než len predstaviť Ježiša ako divotvorcu. Otvára ho toto konštatovanie: „Ježiš hovoril zástupom o Božom kráľovstve.“ (Lk 9, 11). To je dôvod, pre ktorý obrovský zástup vyhľadal Božieho Syna. Je hladný po Božom slove a chce sa ním sýtiť a je ochotný kvôli tomu opustiť komfort domova a ísť na pusté miesto. Môžeme sa pýtať, či ešte vždy aj my cítime hlad a smäd po Božom slove. Cítime taký hlad a smäd po Bohu, ktorý je silnejší než pohodlie, ktoré nám dáva náš domov, priatelia, spoločnosť?

Priorita Božieho kráľovstva

Spoločenstvo veriacich musí pamätať, že zvestovanie Božieho kráľovstva má svoje prvenstvo a zároveň neoddeliteľnou súčasťou tohto ohlasovania je pozornosť voči chudobným, trpiacim a núdznym. Bez primátu Božieho kráľovstva sa Cirkev stane humanitárnym spolkom, charitatívnou organizáciou. Ale potom je ohrozený dôvod jej prítomnosti vo svete. Cirkev ohlasuje Kristovo evanjelium v jeho celosti a beda by bolo, ak by na toto hlavné poslanie, ktoré jej určil jej Zakladateľ, rezignovala.

Predobraz

Zázračné nasýtenie zástupu nesie jasnú podobnosť s opisom Ježišovej poslednej večere. Samozrejme, nejde o ustanovenie Eucharistie, ale o istý jej predobraz. Dosvedčujú to Ježišove „eucharistické gestá pri rozmnožení piatich chlebov a dvoch rýb: „pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával…,“ ktoré sa spomínajú pri ustanovení Eucharistie vo Večeradle a sú súčasťou svätej omše. Je zaujímavé si všimnúť úlohu „sprostredkovateľov“, ktorú plnia Kristovi učeníci. Evanjelista uvádza, že Pán Ježiš dal chlieb a ryby svojim učeníkom, aby ich oni predkladali zástupu (porov Lk 9, 16). Rozumieme, prečo sa tento úryvok číta na dnešnú slávnosť. Úloha Ježišových učeníkov bude ohlasovať Božie kráľovtsvo a predkladať Ježišovo telo a krv v Eucharistii.

Božia manna

Príbeh zázračného nasýtenia veľkého zástupu nesie podobnosti so starozákonným príbehom o manne počas 40-ročného putovania, ako sa o tom hovorí v Knihe Exodus 16 a v Knihe Numeri 11. Boh týmto spôsobom ukázal svoju starostlivosť o vyvolený národ. Manna pripomínala, že Boží ľud žije z chleba Božieho slova (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 1334). V Ježišovi Kristovi je viditeľným spôsobom prítomný Boh medzi nami. Znova sa nám pripomína Božia starostlivosť o nás. Nebeským pokrmom, ktorým je Eucharistia, je vyjadrená Božia starostlivosť o našu spásu.

Svätý Tomáš Akvinský (1225 – 1274) je autorom nádherného hymnu „Panis angelicus“ – „Anjelský chlieb“, ktorý zostavil v roku 1263 pre slávnosť Corpus Christi – Božieho Tela. ako sa v minulosti dnešná slávnosť nazývala. Tento hymnus dostal viaceré hudobné prevedenia.

Anjelský chlieb
sa stal chlebom ľudí;
Nebeský chlieb
urobil koniec predobrazom;
Tak zázračná vec!
Chudák, sluha, ponížený,
požíva Pána.

Sväté prijímanie nás tým najhlbším spôsobom zjednocuje s Kristom: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6, 56) Eucharistia je záväzkom sprítomňovať Krista v duchu slov, ktoré zaznievajú vo svätej omši hneď po premenení: „Keď teda jeme tento chlieb a pijeme z tohto kalicha, zvestujeme tvoju smrť, kým neprídeš v sláve.“

Eucharistická procesia, ktorá sa koná na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, nech nám pripomína dôvod, pre ktorý Pán Ježiš nám ustanovil Eucharistiu. Ona je „viaticum“ = „pokrm na cestu“. Je chlebom nášho putovania, je posilou pre terajší život až do chvíle nášho stretnutia s Pánom.

autor: František Trstenský