Každý z nás pozná situáciu v rodine, keď rodičia napomínajú, alebo povzbudzujú svoje deti. Všetci potrebujeme počuť slová, ktoré nás povzbudia, alebo usmernia náš život, či dajú správny smer. Každá dobrá a cenná rada pomôže. Dvíhajme slovom, neničme a nerozbíjajme.

Božie slovo 5. veľkonočnej nedele nás povzbudzuje k pravej a skutočnej láske. Nie je to obyčajná láska, ale tá ktorá ide k srdcu Boha i srdcu človeka. V prvom čítaní počúvame ako Pavol a Barnabáš posilňujú srdcia učeníkov a povzbudzujú ich. Napĺňajú poslanie zverené Bohom. Potom ho zanesú ďalej, k tým, ku ktorým boli poslaní. Je tu pozvanie aj pre nás: byť kresťanom znamená prinášať lásku. Láska otvára srdce, približuje k človeku, buduje vzťahy a pokoj.

Ježiš v Evanjeliu učí učeníkov skutočnej a pravej láske. Je to láska, ktorá sa zrieka vlastného ega, sebectva. Ona nám pomáha vykoreniť všetko zlo, pýchu a dáva silu deliť sa, obetovať sa, darovať sa a prikrývať blížnych. Skutočná láska spočíva v nasadení vlastného srdca pre druhých. Rastie vtedy, keď sa úprimne dáva a žije. Ježiš hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13, 34-35)

Ježišova výzva je stále platná, aktuálna. Položme si otázky a hľadajme odpovede: Koľko lásky dávam? Koľko lásky je vo mne, v mojom srdci? Aká je moja láska k Bohu? Ako je to s mojou láskou k iným? Každý z nás dobre poznáme prikázanie o láske. Stále máme v nej nedostatky, zlyhávame a máme sa čo ešte učiť. Dokonalé vzory lásky máme v Ježišovi a Panne Márii. Byť kresťanom, človekom lásky nie je jednorazová vec. Každý deň a nanovo sa jej učíme a žijeme ju. Je to cesta počas celého nášho života. Pápež František raz povedal: „Diabol si slúži pokrytcami a Ježiš nás učí pravej láske.“

Buďme vytrvalí v šírení lásky, dobra. Žehnajme si navzájom a modlime sa navzájom za seba. Prosme o Ježišovu pomoc, žime z daru lásky a naplníme prikázanie: „aby sme sa milovali navzájom…“

Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši