Peter vyrástol ako Šimon v Betsaide na severnom okraji Galilejského jazera. Betsaida („dom ryby“) bola predovšetkým rybárska usadlosť. Ako každý Žid sa nepochybne pravidelne zúčastňoval na sobotňajšej liturgii v synagóge, no jeho hlavným remeslom bolo rybárčenie. Venoval sa mu i v Kafarnaume, kam sa podľa všetkého presťahoval s rodinou. Život rybára bol poznačený námahou často celonočného bdenia na jazere. Tvrdá robota neprinášala vždy očakávaný výsledok. Tak ako v to ráno, keď ho oslovil Ježiš s prosbou, aby si mohol požičať jeho loďku a učiť z nej zástupy. Po katechéze sa obracia na Šimona so slovami: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (Lk 5, 4). Šimon napriek tomu, čo mu hovorí skúsenosť, privolí a stáva sa svedkom zázračného rybolovu. V úžase a vo vedomí vlastnej hriešnosti prosí: „Pane, odíď odo mňa“ (Lk 5, 8), no Ježiš ho povoláva, aby sa stal „rybárom ľudí“, práve v momente, keď si hlboko uvedomuje svoju nehodnosť. Spolu s ďalšími opúšťa všetko a nasleduje ho. Dostáva meno Peter a pri Ježišovi ho počas jeho účinkovania vidíme v role hovorcu Dvanástich.
Čítať celé 'Svätí Peter a Pavol'»
Svätého Jána Krstiteľa zvykneme nazývať v tradícii Cirkvi προδρομος – predchodca. Svedčí o tom ako duchovná literatúra, tak aj mnohé obrazy a najmä ikony. Predchodca z gréckeho slova προδρομος (prodromos) označuje niekoho, kto kráča na ceste vpredu a ostatní ho nasledujú.
Čítať celé 'Svätý Ján Krstiteľ predzvesť Slnka'»
Pred Poslednou večerou, keď náš Pán umyl učeníkom nohy, povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). Predstavil nám dobročinnú lásku, ktorá nie je sebecká, nemyslí na seba, ale obohacuje iných. Nehľadá seba; zameriava sa na druhého.
Čítať celé 'Srdce Ježišovo privádza k pravému pokoju'»
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je tak úzko zviazane s naším náboženstvom, že by sme ho mohli charakterizovať ako „Trojičné náboženstvo.“ Boli sme pokrstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom viery a kresťanského života. Je prameňom všetkých ostatných tajomstiev viery a svetlom, ktoré ich osvetľuje. Pán Ježiš nám zjavuje, kto je Boh, ako koná, ako sa správa, ako pracuje. Zjavuje Boha ako Spoločenstvo. Zjavuje, že Boh nie je osamelý, aj napriek tomu, že je jeden. Pán Ježiš nám zjavuje, že Boh je Vzťah. Boha možno zažiť a spoznať práve vo vzťahoch. „Kto miluje poznal Boha, hovorí apoštol Ján.“ Boh je Láska. Boh je jeden a zároveň mnohosť.
Čítať celé 'Najsvätejšej Trojice'»
Dnes máme Turíce a preto je namieste sa pýtať: Kto je Duch Svätý? Je veľmi ťažké nájsť odpoveď na túto otázku. Patriarcha Antonij Bloom (1914-2003) spomína na svoje stretnutie s istým Japoncom. Japonec hovorí: „Myslím, že už chápem, čo sa hovorí v kresťanskej viere o Otcovi a Synovi, ale absolútne neviem pochopiť význam toho ctihodného vtáka!“
Čítať celé 'Kto je to Duch Svätý?'»
16. marca 1583 vykonal svätý Filip Neri jeden zo svojich najväčších zázrakov. Po privolaní k smrteľnej posteli Paola, mladého potomka šľachtického rodu Massimo, prišiel a zistil, že je neskoro. Mladík bol pol hodiny mŕtvy, a čo je horšie, nevyspovedaný. Ale čas a jeho sily nie sú ničím pred milosťou Všemohúceho. Tridsať minút smútku bolo venovaných ako krátka predohra k činu, ktorý tomuto Božiemu služobníkovi priniesol nebeskú slávu a pre samotných mladíka aj večnú radosť.
Čítať celé 'Sv. Filip Neri'»
Je to štyridsiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána. Pán Ježiš, víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal jasnú nádej, že kde je on naša hlava, prvorodený, aj my jeho údy budeme v tej istej sláve. Ježišova ľudská prirodzenosť (a tá je z našej prirodzenosti – okrem hriechu) už prebýva pri Otcovi.
Čítať celé 'Nanebovstúpenie Pána'»
Na Masarykovej ulici v Košiciach stojí prízemný kaštielik, ktorý voľakedy postavila rodina Klobušických. Dnes je to Provinciálny dom Regina Pacis, sídlo Spoločnosti sociálnych sestier. Na jeho západnej fasáde je mramorová pamätná tabuľa s textom: In Memoriam sestra Sára Salkaházi *11. 5. 1899 † 27. 12. 1944, členka Spoločnosti sociálnych sestier verná svojmu povolaniu obetovala svoj život na záchranu prenasledovaných v II. svet. vojne. „Keď treba obetu, tu som! Prijmi ma za všetkých a za všetko.“
Čítať celé 'Bl. Sára Salkaháziová – panna a mučenica'»
V dnešnom evanjeliu Ježiš porovnáva dva rôzne typy pastierov: nádenníka a dobrého pastiera. V čom je hlavný rozdiel medzi nimi? V tom, ako hlboko sú títo dvaja oddaní svojej práci a ako ďaleko je každý z nich pri vykonávaní povinností, spojených so svojou službou ochotný až ísť. V mysliach nás, ktorí tento text evanjelia poznáme, možno nádenník vyznieva tak trocha negatívne. Lenže nádenník nebola v Ježišovej dobe celkom negatívna osoba. Nádenník bol človek, ktorý si potreboval zarobiť na živobytie, alebo ak mal rodinu, aj na živobytie svojej rodiny, a tak šiel a hľadal si prácu, ktorá by mu čo najviac vyniesla. Niekedy bola tá práca stálejšia, inokedy bola len príležitostná. Boli dni, kedy sa musel každé ráno postaviť na námestie a tam čakať, kým ho niekto nenajme na nejakú prácu. Život nádenníka určite nebol ľahký. Bol plný neistoty a strachu o budúcnosť.
Čítať celé 'Si pastier alebo nádenník; alebo čosi ešte horšie?'»
Sviatok Božieho milosrdenstva je slávený na prvú nedeľu po Veľkej noci, čiže druhú veľkonočnú nedeľu, nazvanú Nedeľou Božieho milosrdenstva. Do liturgického kalendára ju zapísal najprv kardinál František Macharski pre krakovskú diecézu (1985) a potom niektorí poľskí biskupi v svojich diecézach. Na žiadosť Poľskej konferencie biskupov Svätý Otec Ján Pavol II. v roku 1995 ustanovil tento sviatok pre všetky diecézy v Poľsku. V deň kanonizácie sestry Faustíny 30. apríla 2000 pápež vyhlásil tento sviatok pre celú Cirkev.
Čítať celé 'Sviatok Božieho milosrdenstva'»
