Sú slová, ktoré sprevádzajú život každého človeka. Slová: ďakujem, prosím, odpusť, poznáme všetci. Vedieť ďakovať, prosiť, odpúšťať je prejavom lásky človeka. Poviem jednoduchý príklad. Mama uvarí chutný obed. Dieťa pribehne k nej objíme ju a povie jej: Mamka ďakujem za dnešný chutný obed. Ona ma veľkú radosť, lebo dieťa jej poďakuje a ona je vďačná, že jej obeta, snaha nevyšla nazmar. Každému človeku dobre padne slovo ďakujem. Buďme ľuďmi, ktorí sú vďační.

Božie slovo 30. nedele obdobia cez rok v roku B nás povzbudzuje cez udalosť slepého Bartimeja nebáť sa prosiť Ježiša. Bartimej kričal za Ježišom: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou.“ V Božom slove sme počuli, že mnohí ho okrikovali, aby nekričal a on ešte viac volal po Ježišovi. Tu prichádza Ježišova otázka: „Čo chceš, aby som ti urobil?“

Koľko krát sme i my v našom živote prosili Ježiša. Napríklad: rodičia prosili za svoje choré deti, prosili sme za ťažkosti, bolesti našich rodín, priateľstiev, za zdravie, Božiu pomoc v chorobe, za milosť dobrej smrti pre našich blízkych, za pomoc v kríze, utrpení, ktoré sme zažili v našom živote či povolaní a mnohé iné prosby. Povzbudzujem nás všetkých, aby sme boli ľuďmi, ktorí sa neboja Ježiša prosiť o čokoľvek. Bartimej z Evanjelia dnešnej nedele nám je krásnym príkladom. Neúnavne prosil a dostal od Ježiša to, čo žiadal.

Avšak je potrebné mať ešte na pamäti jednu vec. Pomôžem si listom svätého Augustína Probe. „Toto je napísané, aby si azda niekto veľmi nezakladal na tom, že bol vyslyšaný, keď prosil netrpezlivo o niečo a viac by mu osožilo, keby to nebol dostal, alebo aby nezmalomyseľnel a nezapochyboval, či je Boh voči nemu milosrdný, ak nebol vyslyšaný, lebo možno prosí o niečo, čo by ho väčšmi trápilo, keby to dostal, alebo by ho úspech pokazil a úplne zničil. Teda v takýchto prípadoch nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba. Preto ak sa stane niečo opačné ako to, za čo sme sa modlili, musíme to trpezlivo znášať, za všetko vzdávať vďaky a nesmieme ani najmenej pochybovať o tom, že to, čo chce Boh, je výhodnejšie ako to, čo chceme my.“ (http://breviar.kbs.sk/default.htm)

Nakoniec buďme ľuďmi, ktorí vedia nielen ďakovať, prosiť, ale i odpúšťať. Ublížime všetci, sklameme, nedáme dobrý príklad. Koľko krát v našom živote sme počuli slová: Toto mu nikdy neodpustím. Toto nie je správny postoj kresťana. My kresťania máme milovať, preukazovať lásku a odpúšťať. To nás učí Ježiš. On chce, aby sme každému zo srdca odpustili. Práve naopak učí nás hľadať v odpustení a vzájomnom zmierení nádhernú vec. Je to blízkosť Bohu, ale i blízkosť k druhému človeku. Vieme, že to nie je ľahké, je to náročné. Ak to dokážeme do nášho srdca vstúpi pokoj, radosť a požehnanie.

Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši