Pred niekoľkými rokmi sa objavil na filmových plátnach film „Hodina temnosti“. Je to príbeh archeológa, ktorý hľadá v Jeruzaleme Kristov hrob. Po dlhom čase sa mu podarí nájsť hrob starý 2000 rokov, presne podľa evanjelia. Hrob však nie je prázdny. Sú tam ostatky človeka stredného veku. Na kostiach je vidieť stopy po klincoch, rebrá sú prelomené kopijou. Teda Kristus nevstal. Kresťanstvo je živené mýtom, rozprávkou apoštolov, prvých učeníkov. Kresťanstvo nemá zmysel, a preto sa kostoly zatvárajú, svätostánky sa vyprázdnia, kňazi opúšťajú fary, misionári sa vracajú domov. Rehoľníci odchádzajú od nevyliečiteľne chorých, rozpadávajú sa rodiny, na uliciach platí zákon silnejšieho, všade plno násilia, neprávosti, smútku, bolesti, závisti,… Film sa končí slovami hlavného hrdinu: „Takto by vyzeral svet, keby Kristus nevstal z mŕtvych.“

Našťastie Kristus vstal z mŕtvych a dáva zmysel nášmu životu. Dáva zmysel nášmu utrpeniu, chorobám, povinnostiam, starostiam. Dáva zmysel i našej radosti. Keďže Kristus vstal z mŕtvych, a tak zvíťazil nad smrťou, aj my vstaneme z mŕtvych pre nový život v blaženosti.

Kristus mal silu odvaliť kameň, ktorý zakrýval jeho hrob. No Kristus má silu aj dnes odvaliť kameň z nášho srdca. Odvaliť kameň našej pýchy, zloby, nenávisti, hriechu. Odvaliť kameň našej bolesti, strachu, neistoty a beznádeje. Ježiš má moc odvaliť kamene z hrobov i zo sŕdc.

Aj v našom živote sú mnohé veci, ktoré sú pre nás ťažké, cítime, že sa nedá nič robiť. Ale ako Boh našiel riešenie v Ježišom prípade, keď sa zdá, že je všetkému koniec, všetko je pochované, určite má riešenia a možnosti aj pre náš život.

Povedzte, ak dokázal Boh Otec vzkriesiť svojho Syna, nedokázal by vyriešiť v našom živote problémy, ktoré sa nám zdajú neriešiteľné? Ak Ježiš vstal z mŕtvych, nemôže urobiť novým i náš život? Prežime dnes viac ako inokedy predtým, slová, ktoré napísal sv. Ján Pavol II. v dokumente k jubilejnému roku 2000, kde hovorí: „Ježiš Kristus je nový začiatok všetkého.“

Potvrdzujú to i slová sv. Matky Terezy: „Vždy pamätajte na to, že Ježišovo utrpenia končí radosťou jeho vzkriesenia. Keď teda cítite vo svojom srdci Kristovo utrpenie, nezabúdajte na to, že musí prísť i vzkriesenie, že musí zasvietiť radosť Veľkej noci, a teda nedopustite, aby vás hocičo naplnilo smútkom, pre ktorý by ste zabudli na radosť zmŕtvychvstalého Krista.“

To nás má napĺňať radosťou. Slávnosť Kristovho zmŕtvychvstania nás má naplniť práve touto radosťou.

Nestačí však len radostne volať: „Kristus žije“. Je to rozhodne málo. Treba tomu hlboko uveriť.

Treba pevne veriť:
– že Kristus vstal z mŕtvych a žije
– že Kristus zvíťazil nad smrťou a diablom
– že Kristus nám otvoril brány do večného života.

Ak sa dnes živou vierou odovzdáme Kristovi, On si nás tak silno privinie k svojmu srdcu, že ani smrť nás nevytrhne z jeho objatia a budeme s ním večne žiť v láske a radosti u nebeského Otca.

Jednej noci vypukol v dome požiar. Zdesení rodičia utekali s deťmi z horiaceho domu. V tom matka z hrôzou zistila, že jej chýba ich 5-ročný syn. Domnievala sa, že ho vzal otec. Čo robiť? Chcela sa vrhnúť do plameňov, ale plamene boli príliš vysoké. V tom sa otvorí oblok na 2 poschodí a chlapec kričí o pomoc. Otec zoženie plachtu, rozprestrie ju za pomoci druhých a kričí: „Skoč, chytím ťa.“ Chlapec plače: „Ocko, ja ťa nevidím.“ „Ale ja ťa vidím,“ kričí otec, „a to stačí. Skoč!“ A dieťa skočí a zachráni sa v náručí svojho otca.

Veriť znamená skočiť do otvorenej náruče nebeského Otca, ktorý zachraňuje, aj keď ho nevidíme.

Viera musí častokrát riskovať. Je potrebné aby naša viera bola živá, neochvejná, plná dôvery a nádeje. A hoci sme neboli priamymi svedkami zmŕtvychvstania, predsa nás Ježiš povzbudzuje: „Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili“.

Kto sa snaží pozerať na svet očami viery a hodnotiť ho srdcom viery, v tom sa postupne táto čnosť – viera – stále rozvíja a narastá, a tak sa človek ocitá v celkom novom svete. Vo svete Božej dobroty a lásky. Viera v Boha prináša do života každého človeka veľkú radosť, uspokojenie a nádej. Preto slová vzkrieseného Krista platia aj pre nás: „Verte a nebojte sa, opakujem, nebojte sa!“