Veľkonočná vigília – Vstal z mŕtvych
Evanjeliový úryvok veľkonočnej vigílie (Lk 24, 1 – 12) uvádza prvých svedkov Ježišovho zmŕtvychvstania. Ženy pri prázdnom hrobe počujú od Božích poslov slová: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych.“
Evanjelista Lukáš usporiadal udalosti spojené s Ježišovým vzkriesením do troch častí. Prvou je nájdenie prázdného hrobu, druhou je príbeh emauzských učeníkov a napokon treťou časťou je zjavenie sa Ježiša jedenástim apoštolom a ďalším učeníkom. Skutočnosť vzkriesenia sa postupne stupňuje. Najskôr sú to dvaja Boží anjeli, ktorí ženám pri prázdnom hrobe oznamujú, že Ježiš vstal z mŕtvych. Potom sa samotný Ježiš zjavuje dvom učeníkom, ktorým však hneď zmizne. Napokon sa zjaví ako vzkriesený apoštolom, ktorí sa ho môžu dotknúť.
Prvý deň je Pánov deň
Tri spomenuté udalosti sa v Lukášovom podaní uskutočnili v jeden deň. Je to „prvý deň týždňa“ (Lk 24, 1), čo je podľa židovského spôsobu počítania nedeľa. Ak sa veľkonočná vigília Bielej soboty nazýva „matka všetkých vigílií“, potom veľkonočna nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je „matkou všetkých nedieľ“. Pre nás, Ježišových učeníkov, je to záväzok, aby sme v rytme pracovného týždňa zachovali prvenstvo a posvätnosť nedele. Je to Pánov deň.
Ženy niesli k hrobu voňavé oleje, aby pomazali mŕtve telo. Evanjelista dodáva, že tieto oleje mali ženy dopredu pripravené. Ženy so vzkriesením nepočítali. Ježiš je mŕtvy a pomazaním mu chceli prejaviť poslednú úctu, ktorú si zaslúži každý zomrelý. Ide o skutok lásky. Čakajú ich dve prekvapenia. Nečakali, že nájdu odvalený kameň a že nenájdu Ježišovo telo. Naplní ich zmätok, ktorý im pomáhajú prekonať Boží poslovia. Ak na začiatku Lukášovho evanjelia anjeli zvestovali pastierom, čo sa stalo v Betleheme, teraz anjeli zvestujú ženám, čo sa stalo na Golgote a v hrobe.
Slovenský text uvádza ich slová v aktívnom tvare: „Vstal z mŕtvych“ (Lk 24, 6), avšak grécky text používa sloveso v pasívnom tvare „egérthe“ = „bol vzkriesený“. Evanjelista chce svojím čitateľom ukázať, že Ježišovo vzkriesenie nebolo pripravenou stratégiou jeho učeníkov, ale neočakávaným dielom Boha. Takým vždy zostane. Ženy vidia, že Ježiš nie je v hrobe, ale skutočnosť, že bol vzkriesený musia prijať s vierou. Podobne je tomu s veriacim každej doby. V jeruzalemskej Bazilike Božieho hrobu si každý pútnik na vlastné oči môže pozrieť Kristov hrob. Avšak na skutočnosť vzkriesenia odpovedáme našou vierou alebo neverou, čo má zásadné dôsledky pre celý náš život, jeho zmysel a naše konanie.
Cez optiku Ježišovho vzkriesenia
Evanjelista hovorí o ženách: „Tu sa rozpamätali na jeho slová…“ (Lk 24, 8) Ženy začali vnímať celé Ježišovo účinkovanie, jeho slová a skutky v novom svetle – vo svetle jeho vzkriesenia. Apoštoli budú v tejto novej perspektíve vzkriesenia ohlasovať Krista, vydávať o ňom svedectvo, zomierať pre neho. Smrť Božieho Syna na kríži nie je posledným slovom Boha. Týmto prerodom potrebovali prejsť emauzskí učeníci. Neraz aj my v našich životných skúškach a ťažkostiach, keď sa pýtame „Kde je Boh? Jestvuje Boh?“, musíme prejsť týmto prerodom vo svetle Ježišovho zmŕtvychvstania. Ako uvádza americký arcibiskup Fulton Sheen: „Človek si uvedomuje, že ukrižoval toho, kto jediný ho môže zachrániť. Boh prichádza zachrániť človeka. Keď človek prehral, sám Boh prichádza, aby daroval víťazstvo.“
Je to obsah prvého dňa – Pánovho dňa – dňa Pánovho zmŕtvychvstania, ktorý ženy pohýna, aby túto radostnú správa nedržali len v sebe, ale odovzdali ďalej. „Ježiš žije“ je vrcholom všetkých štyroch evanjelií a srdcom kresťanstva. Buďme aj my radostnými nositeľmi a hlásateľmi tejto pravdy.
autor: František Trstenský
zdroj: postoj.sk