„Eucharistia nám nesmie zovšednieť, nech je zakaždým akoby naším prvým svätým prijímaním“. „Stávajme sa eucharistickými ľuďmi“ (pápež František)

Niekedy sa nám pozdáva, že každý deň prežívame ten istý stereotyp. Každý deň je veľkým darom od Boha a nie vždy prežijeme to isté. Naše dni sú plné radosti, sklamania, otázok, rozhodnutí, situácii. Výnimočným dňom je deň, ktorý prežijeme v Božej prítomnosti, blízkosti a odovzdanosti. Musíme si uvedomiť, že je veľmi dôležité žiť prítomnú chvíľu, prítomný okamih nášho života s myšlienkou na Boha. Sú však ľudia, ktorí nás vysmejú a budú pozerať o čom my tu rozprávame. Boh? To sú „rozprávky“. Dnes je trendom, štýlom života u každého niečo iné.  Napríklad užívať si život, život  bez priorít a hodnôt, zle chápaná sloboda. Môžeme si položiť otázku: Aký je môj vzťah k darom, ktoré mi dal Boh? V čom vidíme zmysel nášho života?

V Božom slove 17. nedele nás Ježiš povzbudzuje k tomu, aby sme v našom živote neodmietali a nepohŕdali darmi. Veľkým a vzácnym darom pre človeka je Eucharistia. Je to sviatosť lásky, ktorá nás spája s Ježišom a on nám dáva v nej seba samého. „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ (Jn 6, 35) Vidíme v Božom slove Ježišovu starostlivosť o každého z nás. On pozná najlepšie naše slabosti, bolesti a každého miluje nekonečnou láskou. Ježiš každému z nás podáva svoju ruku. Je na nás, či sa chceme ním viesť, alebo sa skôr budeme spoliehať na vlastne sily. Ježiš posiela človeku do cesty ľudí, ktorí majú otvorené srdce, sú vnímaví a ochotní podať pomocnú ruku. Naše ruky musia najprv smerovať k Ježišovi, u neho si vyprosovať dar otvorenosti, služby voči blížnym.

Dôležitá je odovzdanosť, vernosť a vytrvalosť, ktoré sú veľmi potrebné vo vzťahu k eucharistickému Ježišovi. On má stále svoje srdce a náruč otvorenú pre nás. Čaká na nás každý deň, skláňa sa k nám a podáva nám svoju pomoc, ochranu a silu. Darom je vyložená Sviatosť Oltárna. Hľadajme v našom živote čas adorácie s Kristom. Je to ten najlepší spôsob ako sa stretnúť osobne s Pánom v tichu a modlitbe. Už len pohľad na Ježiša nás uzdravuje. On na každého z nás vylieva svoje milosti, dary, žehná nás a naše životy nie sú mu ľahostajné. Čas strávený s Ježišom v Eucharistii, svätej omši nie je strateným časom. Je to požehnaný čas. Ježiš je lekár našich sŕdc, našich vzťahov, preto prichádzajme k Nemu nehodní, takí akí sme hlavne s dôverou, že uzdraví naše srdcia, naplní naše životy svojím pokojom, milosrdenstvom a láskou. Svätý Ján Pavol II. povedal, že „Eucharistia je vrcholom a centrom života Cirkvi“. Nech je vrcholom a centrom i nášho života.

Potrebujeme Ježiša pre náš osobný rast, ale i osobný, duchovný život. On má byť centrom nášho života. Vykročme za ním s dôverou a láskou po nie ľahkých našich cestách životom, odovzdajme Mu svoje životy, plány a on si nás už povedie.

Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši