Evanjeliový úryvok slávnosti Najsvätejšej Trojice (Jn 16, 12 – 15) pochádza z Ježišovej reči vo Večeradle. Vyzdvihuje pôsobenie troch božských osôb Otca, Syna a Ducha Svätého.

Nedeľný úryvok patrí medzi najdôležitejšie biblické texty, ktoré hovoria o vzájomnom vzťahu a vnútornom živote božských osôb v tajomstve Najsvätejšej Trojice.

Garant vernosti

Ježiš Kristus priniesol plné a definitívne posolstvo o Božej spáse. Úloha Ducha Svätého „uviesť do plnej pravdy“ neznamená, že je potrebné ešte niečo doplniť k Ježišovmu ohlasovaniu. Duch Svätý bude pomáhať pochopiť správny zmysel Kristovho posolstva. Duch Svätý je garantom verného odovzdávania Ježišovej náuky, ktorá je zachytená v spisoch Svätého písma a v náuke apoštolov, tzn. v Tradícii.

Pokračovanie Ježišovho diela

Čo mal Ježiš na mysli, keď hovorí učeníkom, že teraz by jeho slová nezniesli? Boží Syn ich povedal vo Večeradle večer pred svojím umučením. Preto sa tieto slová v prvom rade vzťahujú na jeho umučenie. Ďalšie udalosti dali Ježišovi za pravdu. Učeníci nezniesli cestu kríža, ktorú prijal na seba ich Učiteľ. V Getsemanskej záhrade od neho zutekali, jeden z nich ho zaprel, pod krížom zostal iba milovaný učeník… Avšak slová Pána Ježiša môžeme aplikovať na celé jeho pôsobenie. V dejinách sa neustále budú opakovať prípady, keď Ježišovo evanjelium bude nepohodlné. Ak by sme chceli vlastnými silami zachovávať Ježišovu náuku, stane sa pre nás neznesiteľná. Duch Svätý je darom Otca a Syna, aby sme Božie evanjelium prijímali s vierou a vydávali o ňom svedectvo. V osobe Ducha Svätého pokračuje naďalej prítomnosť Ježiša Krista. Duch Svätý bol najprv poslaný ako dar pre Syna. Jeho pôsobením sa druhá božská osoba stala človekom, keď sa Kristus počal a narodil z Panny Márie. Po Ježišovom odchode prišiel Duch Svätý s novým poslaním, aby zavŕšil dielo Božieho Syna až do jeho slávneho druhého príchodu.

Život lásky

Pánove slová „z môjho vezme a zvestuje vám“ vyjadruje jednotu Otca, Syna a Ducha Svätého, lebo Pán Ježiš hovorí „všetko, čo má Otec, je moje.“ Celý tento úryvok potvrdzuje, že Duch Svätý nie je nejaká „energia“ alebo „sila“, ale osoba. Výslovne sa uvádza ako „iný Tešiteľ“, ktorý príde. Tým „prvým Tešiteľom“ bol Ježiš Kristus, ktorý uskutočnil dielo vykúpenia svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Na príchod Ducha Svätého nepozeráme len z chronologického pohľadu, že nastáva po Ježišovom odchode, ale aj z hľadiska dejín spásy. Je ovocím spásonosnej obety Božieho Syna, ktorou oslávil Otca.

Biblický úryvok zdôrazňuje vzájomné „zdieľanie“ a „výmenu“, ktorá prebieha medzi troma božskými osobami. Naznačujú to niektoré výroky: „nebude hovoriť zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje…“; „z môjho vezme…“; „všetko, čo má Otec, je moje…“ Ako uvádza svätý pápež Ján Pavol II., „celý vnútorný život trojjediného Boha sa stáva totálnym darom, výmenou vzájomnej lásky medzi božskými osobami.“ (Encyklika Dominum et Vivificantem, 10. bod)

autor: František Trstenský