Pápež František: NIE kultúre nálepkovania

By , 3. februára 2019 11:07

Pápež František sa i v Paname vybral na ľudské periférie, aby priniesol povzbudenie, nádej a útechu tým mladým, ktorí sa nemôžu zúčastniť na Svetových dňoch mládeže, pretože sú vo väzení.

Ježiš sa nestráni hriešnikov

Pápež František v homílii vychádzal z podobenstva o stratenej ovci (Lk 15, 1-7): „Ježiš nemá strach priblížiť sa k tým, ktorí pre tisícoraké dôvody znášali ťarchu spoločenskej nenávisti – ako to bolo v prípade mýtnikov (…), ktorých nazývali hriešnikmi. Ježiš tak koná, lebo vie, že „v nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí sa dobre držia.“ (Lk 15,7)

Pápež ďalej poukázal na kontrast medzi pohľadom Ježiša a farizejov: „Zatiaľ čo títo sa obmedzovali len na šomranie či rozhorčovanie sa nad tým, že Ježiš sa stýkal s ľuďmi poznačenými nejakým spoločenským pochybením, nejakým hriechom, a zatvárali dvere konverzii, dialógu s Ježišom, Ježiš sa približuje, kompromituje sa, vkladá do hry svoju reputáciu a pozýva vždy hľadieť na obzor, ktorý je schopný obnoviť život a obnoviť dejiny. (…) Sú to dva poriadne odlišné pohľady, ktoré si protirečia (…). Jeden sterilný a neplodný – pohľad šomrania a klebetenia, ktorý vždy o druhých hovorí zle a cíti sa spravodlivýma iný pohľad, ktorý volá k premene a ku konverzii – pohľad Pána“.

Pozor na „kultúru nálepkovania“

„Škatuľkovanie a nálepkovanie je nebezpečné, pretože zmrazuje a poznačuje škvrnou nielen minulosť, ale aj prítomnosť a budúcnosť ľudí. Dávame ľuďom nálepky: tento je taký, tento spravil to a to, a musí to niesť do konca života. (…) A nálepky v konečnom dôsledku nevytvárajú nič iné, než rozdelenie: tu sú tí dobrí a tam sú tí zlí; tu sú spravodliví, tam sú hriešnici. A toto Ježiš neakceptuje, toto je tá kultúra adjektív.

Nám sa páči dávať ľuďom prívlastky, páči sa nám to. Ty sa ako voláš, ja sa volám dobrý. Nuž, toto je prívlastok: ako sa voláš. Ísť k menu človeka, kto si, čo robíš, aké máš ilúzie, ako sa cíti tvoje srdce – toto nálepkovačov nezaujíma, tí hľadajú rýchlo nejakú etiketu, aby mali navrch. Je to kultúra adjektív, ktorá diskvalifikuje osoby. Myslite na to, aby ste neupadli do tohto, čo sa nám v spoločnosti tak ľahko ponúka. Tento postoj vztyčuje neviditeľný múr, ktorý budí dojem, že vyraďujúc na okraj, separujúc a izolujúc, sa čarovne vyriešia všetky problémy.“

„Aké bolestné je vidieť to, keď spoločnosť sústreďuje svoje energie viac na šomranie a na rozhorčovanie sa, než aby bojovala za vytváranie príležitostí a premeny!“

„Ježišov pohľad je však iný. Pán chce oslavovať, keď vidí svoje deti, ktoré sa vracajú domov (porov. Lk 15,11-32). Takto o tom svedčil Ježiš, zjavujúc až do extrému milosrdnú lásku Otca. (…) Lásku, ktorá nemá čas na šomranie, ale snaží sa prelomiť kruh zbytočnej a ľahostajnej, neutrálnej a sterilnej kritiky. (…) Ježiš akceptuje zložitosť života a každej situácie; Ježišova láska (…) otvára dynamiku schopnú vynachádzať cesty, ponúkať príležitosti pre integráciu a premenu, príležitosti pre uzdravenie a odpustenie, pre spásu. A jediac s mýtnikmi a hriešnikmi, Ježiš láme logiku, ktorá separuje, ktorá vylučuje, ktorá izoluje, ktorá falošne rozdeľuje medzi „dobrých a zlých“.“

Boh nevidí štítky, vidí synov

„Ježiš tak koná prostredníctvom vytvárania pút schopných umožniť nové procesy. Priatelia, každý z nás je oveľa viac než len naše štítky. Boh Otec je skutočne pri každom jednom z nás a neopustí nás ani v tých najťažších chvíľach. Naopak, darúva nám ľudí, ktorí nám pomáhajú kráčať vpred k novým cieľom.“

„Spoločnosť, ktorá nie je schopná oslavovať premenu svojich synov, ktorá žije šomraním a odsudzuje, je chorou spoločnosťou. Naopak, spoločnosť je plodná, keď vie plodiť dynamizmy schopné začleňovania a integrovania, keď vie veci na seba prevziať a bojovať pre vytváranie príležitostí a alternatív, ktoré by dali nové možnosti jej synom, keď sa angažuje vo vytváraní budúcnosti prostredníctvom komunity, vzdelania a práce. A aj keď môže zakúšať nemohúcnosť v tom, že nevie, ako na to, nevzdáva sa a pokúša sa znova. Všetci si musíme pomáhať, aby sme sa komunitne naučili nachádzať tieto cesty.“

„Pán nevidí štítky, prívlastky, ani odsúdenie. Pozerá do očí, hľadí na srdce. On ‚vidí synov‘“, povedal na záver pápež František.

zdroj: tkkbs.sk