Nedeľou Krstu Pána Ježiša končíme vianočné obdobie. V týždni sme slávili slávnosť Zjavenie Pána – Troch kráľov. Obidva sviatky nám chcú odovzdať krásne posolstvo do našich životov.

Slávnosť Zjavenie Pána: Začnem jednoduchým príkladom. Oslava narodenín je súčasťou našich životov. Na oslavu nik z nás nepôjde s prázdnymi rukami. Zaobstaráme si darček, aby sme ním urobili radosť, potešili oslávenca. V meste Betlehem ľudstvo, celý svet dostal dar z darov, dar z neba, dar najkrajší, najvzácnejší, najväčší – Ježiša. Narodením Ježiša prišlo na tento svet pravé svetlo, dar pre každého z nás. Po tomto dare ma horieť v našom srdci túžba. Prosme si od Ježiša pravú túžbu po jeho láske, prijatí a blízkosti. Boh nezabudol na človeka, to my ľudia často v našom živote, zhone, ktorý žijeme zabúdame na neho. Máme množstvo aktivít a na Boha zostane málo času, alebo mu dáme poviem tak obrazne len „odrobinky.“ Pápež František v homílii na slávnosť Zjavenie Pána nás povzbudil k tomu, že „naše srdce kresťana nesmie byť zaparkované.“ Potrebujeme túžbu a vnútorný elán! Pohľad do nášho života prezrádza častokrát znechutenie, smútok, vyhorenie, úzkosť. Práve túžba po Ježišovi a vnútorný elán nám pomôžu prekonať všetky prekážky. Pravé svetlo nášho života je Ježiš. Hľaďme na neho, kráčajme za ním a nasledujme ho. Ježiš prišiel na tento svet, aby sme my ľudia nekráčali cestou tmy, ale kráčali za ním. Traja králi obetovali všetko, vykročili na cestu za Ježišom, dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Čo my dáme Ježišovi? Dajme mu seba samých, takí akí sme a dajme mu naše srdce. Pane urob nás ľuďmi, akými nás chceš mať. Buďme darom pre Boha a darom i pre našich blížnych.

Krst Pána Ježiša: Na hodine náboženstva sme sa učili otázku o sviatostiach. Prvou sviatosťou je krst. Sviatosť, ktorá je darom Ježiša pre nás. Sám Ježiš nám dal príklad. Zostúpil do rieky Jordán a tam ho pokrstil svätý Ján Krstiteľ. Potom ako to budeme počuť v Evanjeliu zostúpil na Ježiša Duch Svätý a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“. Krstom sa stávame milovanými Božími deťmi a členmi Kristovej Cirkvi. Sme hrdí na to, že sme kresťania? Komu patrí naša vďačnosť? Spomínam si na jednu krásnu udalosť zo života dnes už svätého Jána Pavla II. Svätý Otec, keď navštívil svoje rodisko Wadovice vzdal úctu bozkom na krstiteľnicu. Miesto, ktoré bolo pre neho svätým miestom. Povedal: „tu sa to všetko začalo.“  Nech slávnosť Ježišovho krstu je i pre nás povzbudením poďakovať Bohu za našich rodičov, starých rodičov, krstných rodičov, ktorí stáli či stoja pri nás v tomto dare živej viery. Pripomínajme si nielen dátum nášho narodenia, ale i deň nášho krstu. Buďme hrdí nato, že patríme Ježišovi Kristovi. V ňom je zakorenený náš život a to nám pripomínajú krstné symboly: kríž, olej, voda, biela košieľka, svieca, krstný patrón a krizma. Oblečme sa do Krista, kráčajme za svetlom – Ježišom a majme radosť, že naše mená sú zapísané v nebi.

Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši