Pozvanie pracovať pre Ježiša
V Božom slove 14. nedele obdobia cez rok budeme počuť Ježišove slová: „Žatva je veľké, ale robotníkov málo“. Pri prvom počutí týchto slov Pána Ježiša by sme povedali, že ich adresuje zasväteným osobám (kňazom, rehoľníkom, rehoľníčkam). Nie je tomu tak. Tieto slová sú adresované nám všetkým. Sme pozvaní pracovať pre Ježiša. Podstatné je nasadiť vlastné srdce, mať odvahu a verne kráčať s ním.
Každý človek dostal od Boha veľký dar a poslanie. Je ním naše povolanie, ktoré žijeme. Pred týždňom sme uvažovali nad náročnosťou a dôležitosťou našich povolaní. V niektorých prípadoch Ježiš od nás žiada radikálne rozhodnutie. „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ Pracovať pre Ježiša je výzvou a pozvaním k láske, ale i zodpovednosti. „Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.“ V dnešnom svete vidíme veľa nešťastia, skazenosti, zúfalstva, skúšok života a ľudskej beznádeje. Zasahuje to naše rodiny, spoločenstvá, vzťahy, stretnutia, ale i samotného človeka.
„Žatva je veľké, ale robotníkov málo“ Čo je tou našou žatvou? Určite je to kňazské povolanie, rodina, mladosť. Je v nej zahrnutá každá generácia. Pamätajme, že práca na našej žatve bude spojená so životnými skúškami, nebezpečenstvami. Poviem jednoduchý príklad: Sme svedkami, ako sa šíri zlo do našich rodín. Koľko rodín stráca „pevnú pôdu pod nohami.“ Ovplyvnené je to neverou, odcudzením manželov, nezáujmom o rodinu. Niekedy sa stáva, že manželia si navzájom nevedia odpustiť. Prečo je dnes toľko smútku, osamelosti, prečo sa priateľ vzdáva priateľa, prečo hasne láska v našich srdciach a životoch? Pretože namiesto mostov, ktoré nás majú spájať stávame medzi sebou múry rozdelenia a neprijatia.
Postavme naše životy na Ježišovi, pracujme s veľkou radosťou a horlivosťou pre Ježiša. Dôverujme mu, lebo on nás nikdy nesklame.
Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši