V piatok 6. augusta Cirkev oslávila sviatok Premenenie Pána. Je to jedna z najdôležitejších udalosti v živote Ježiša Krista na zemi. Pápež Kalixt III. tento sviatok v roku 1456 nariadil sláviť 6. augusta.

Začnem skúsenosťou z nášho života. Každý z nás dostal darček od niekoho z rodiny, priateľa, človeka, ktorý nám je blízky. Nestačí dar iba prijať. Podstatné je chrániť si ho a byť za neho vďačný. Dáte mi za pravdu, že tým najväčším darom nášho života je Ježiš Kristus. Darom Ježišových učeníkov Petra, Jakuba a Jána z tohto sviatku je byť v prítomnosti Ježiša, ktorý sa pred nimi premenil a ukázal v Božskej sláve. V Evanjeliu sme počuli, že Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Vrch a samota sú prostriedky vďaka ktorým i my sami môžeme zakúsiť skúsenosť stretnutia sa s Bohom. Poviem jednoduchý príklad. Chodíme na turistiku do hôr. Určite sme zažili výstup na nejaký vysoký vrch napríklad vo Vysokých Tatrách a keď sme dorazili do cieľa bol to silný zážitok, na ktorý nikdy nezabudneme. Vrch je symbolom obety a námahy, ktoré sú súčasťou našich životov. Samota je tiež darom pre človeka. Samozrejme človek nechce byť sám. Sme ľudia budujeme vzťahy, ale samota vytvára v našom živote priestor a čas na stretnutie s Bohom.

Sviatok Premenenie Pána nás učí obetovať čas pre Ježiša, na stretnutie s ním (v modlitbe, svätej omši, čítaní, počúvaní Svätého písma). Pápež František povedal: ,,Viera človeka sa rodí zo stretnutia so živým Bohom“. Mnohí sa dnes vyhovárame nemám čas, nestíham, mám povinnosti…Koľko aktivít počas jedného dňa máme: návštevy, stretnutia, počítače, telefóny, zábava, šport a na Boha čas nemáme. Zakúsme ako učeníci Peter, Jakub a Ján blízkosť Ježiša, jeho prítomnosť a posilňujme denne našu vieru a osobný vzťah s Ježišom.

Sviatok Premenenie Pána nás vedie k osobnej premene. Máme sa snažiť stávať lepšími ľuďmi a zodpovednými kresťanmi. Ježiš nás sprevádza na našich životných cestách. Napriek naším biedam, slabostiam, hriešnosti pôsobí v nás a dáva svoju milosť. Buďme vďační Ježišovi a každý deň sa mu viac a viac pripodobňujme svojím životom, skutkami, správaním, postojmi, celým svojím bytím.

Pane Ježišu daj nám silu, živú vieru, aby sme Ti vedeli obetovať čas, hľadali tvoju blízkosť a prítomnosť v našom živote. Sprevádzaj nás svojou milosťou na všetkých našich životných cestách, veď nás k osobnej premene nech sa z nás stanú ľudia a zodpovední kresťania pre Cirkev i spoločnosť v ktorej žijeme.

Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši