Evanjeliový úryvok dnešnej nedele (Lk 10, 38 – 42) opisuje Ježišovu návštevu v dome Marty a jej sestry Márie. Kým Marta mala plno práce s obsluhou, Mária si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.

Evanjelista Lukáš nepodáva bližšie geografické údaje. Uvádza iba, že „Ježiš vošiel do ktorejsi dediny“. Ježiš vyučuje a koná mocné skutky stále vo vedomí cesty do Jeruzalema, ktoré je miestom je utrpenia a zmŕtvychvstania. Z Jánovho evanjelia sa dozvedáme, že išlo o Betániu, ktorá leží len asi 3 km od Jeruzalema na druhej strane Olivovej hory. Marta a Mária mali ešte brata Lazára, ktorého Pán Ježiš vzkriesil z mŕtvych (porov. Jn 11, 1).

Pohostinnosť

Hebrejské meno „Marta“ znamená „pani.“ Mohlo to znamenať, že Marta bola niečo ako „pani domu/domácnosti“, lebo aj v Jánovom evanjeliu v 12,2 sa spomína, že Lazár pripravil hostinu, pri ktorej Marta obsluhovala.

Starozákonná kniha Genezis uvádza známy príbeh o pohostinnosti Abraháma, ktorý vo svojom stane prijme a postará sa o troch neznámych pocestných, v ktorých k Abrahámovi prichádza samotný Boh a zvestuje narodenie syna Izáka jeho manželke Sáre (porov. Gn 18). V židovskom náboženstve sa pohostinnosť vysoko cenila. Podobne aj kresťanstvo vníma pohostinnosť ako dôležitú kresťanskú čnosť. Možno aj preto vzniklo príslovie: „Hosť do domu, Boh do domu.“

Sestry, nie súperky

Marta a Mária nie sú súperky, ale sestry. Preto význam celej udalosti nie je postaviť do protikladu „pohostinnosť“ a „počúvanie Pánovho slova“ akoby šlo o dva nezmieriteľné postoje, ktoré sa navzájom vylučujú. Minulú nedeľu sme počuli o znalcovi zákona, ktorý prišiel za Ježišom, aby ho pokúšal (Lk 10, 25). Úplne odlišný prístup ponúka Marta, o ktorej evanjelista hneď v prvej vete nášho úryvku hovorí, že prijala Ježiša do svojho domu (Lk 10, 38). Pán Ježiš je pútnikom aj v našich časoch. Aj v našich časoch je na ceste, ktoré vedie na Kalváriu. Ešte niekoľko desaťročí dozadu, bol kríž na stene v každej domácnosti, vo verejných inštitúciách a na verejných priestranstvách naprieč Európou. Nešlo o prejav estetického cítenia, ale o stotožnenie sa, prihlásanie sa k hodnotám Krista. Dnes sme vyprázdnili Kristov kríž. Možno ešte niekde ho bránime ako umeleckú pamiatku. Sme pripravení a ochotní ako Marta prijať Krista, tzn. jeho učenie a príklad, v našich príbytkoch, v našej spoločnosti?

Vzácna prítomnosť

Sadnúť si Pánovi k nohám a počúvať jeho slovo, je to, čo nevyhnutne potrebujeme v živote. Sadnúť si k nohám je pozícia učeníka, tzn. toho, kto chce nasledovať svojho Majstra, kto ho uznáva, ako svojho Učiteľa. Kto si sadá Pánovi k nohám, ten vyznáva najväčšie prikázanie: Milovať Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých síl a z celej svojej mysle. Žiaľ, žijeme v dobe, ktorá od Krista požaduje, aby si On sadol k našim nohám a počúval nás.

Šesť dní pred Ježišovou poslednou Veľkou Nocou sa udialo v dome Marty, jej sestry Márie a brata Lazára niečo zvláštne. Mária vzala libru (cca 320 gramov) vzácného nardového oleja a pomazala Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi(porov. Jn 12, 3). Pohoršený Judáš odhadol cenu oleja na približne 300 denárov, tzn. išlo o celoročný plat bežného robotníka v Ježišovej dobe na území Svätej zeme. Judáš vyčítal Márii, že peniaze za olej mohli byť použité pre chudobných. Mária, ktorá natrela Pánovi nohy, je tá istá Mária z dnešného úryvku, ktorá si sadla k Ježišovým nohám, aby ho počúvala. Rozumieme tomuto gestu? Ježišova prítomnosť a jeho slovo je vzácnejšie ako naše celoročné prijmy. Ježišova prítomnosť a jeho slovo je vzácnejšie ako všetky charitatívne diela v prospech chudobných. Ak v našich úmysloch pomoci druhému nie je myšlienka, že v tom najmenšom a najúbohejšom je prítomný samotný trpiaci Kristus, že každý je stvorený na Boží obraz, našim humanitárnym prejavom chýba skutočný základ.

Máriina voľba

Vráťme sa ešte k jej sestre Marte. Slovenský text prekladá Ježišove slová: „Mária si vybrala lepší podiel…“ (Lk 10, 42). Grécky text a podľa toho aj mnohé zahraničné preklady uvádzajú správne: „Mária si vybrala dobrý podiel…“ Starostlivosť Marty nie je ponížená. Ostáva záväzkom a chvályhodným prejavom úcty k pocestnému. Pán Ježiš však povyšuje Máriino rozhodnutie. Evanjelista Lukáš mohol napísať: „Mária si sadla Ježišovi k nohám“, ale on napísal: „sadla si Pánovi k nohám“. Slovo „Pán“ – v gréčtine „Kýrios“ je v biblickom slovníku označenie, ktoré sa používa pre Boha. Lukáš chce pripomenúť, že v prípade Ježiša Krista nejde o výroky ušľachtilého človeka, ctihodného mudrca. Ide o čosi zásadné a podstatné. Mária si sadá, aby počúvala Božie slovo, lebo si sadá k nohám samotného Boha. Pri každej svätej omši sa číta Sväté písmo. Pri každej svätej omši zaznie zvolanie: „Počuli sme Božie slovo“, „Počuli sme slovo Pánovo.“

Čas strávený pri nohách nášho Pána v modlitbe, na svätej omši, pri čítaní Svätého písma a pod., nie je stratený čas. Je to čas s Bohom. Pán chváli Máriu, že si vybrala dobrý podiel. Nešlo o donútenie, ale o jej voľbu. Platí to aj o našich životoch.

autor: František Trstenský