Niekedy máme pocit, že nie je čo meniť. Inokedy zas, že naše manželstvo (či môj manžel) je beznádejný prípad a nie je šanca na zmenu. A niekedy (alebo často) ani neuvažujeme o tom, čo a či by Boh mohol zmeniť.

Ale on je aj tak tu. Blízko. Pripravený zasiahnuť a pomôcť. A nemá problém urobiť aj „nemožné“ veci. Stačí pozdvihnúť k nemu oči, srdce, pár úprimných, čistých slov a…

– Zmení mňa a môj postoj k môjmu manželovi/k mojej manželke. Urobí ma schopnejším, láskavejším, obetavejším, citlivejším náprotivkom toho druhého.

– Zmení môj egoizmus a všetky jeho skryté prejavy a naučí ma dívať sa predovšetkým na toho druhého ako na toho, komu sa mám darovať.

– Zmení moje znechutenie z môjho manžela/z mojej manželky, nech už je oprávnené, alebo nie: a dá mi silu milovať ho takého/milovať ju takú, aký/aká je, a dívať sa na neho/na ňu očami Boha, ktorý neprestáva dávať šancu.

– Zmení moje vyjadrovanie o ňom/o nej z hundrania, ohovárania, posmechu, ponižovania, nedôvery na slová pochvaly, nadšenia, povzbudenia a dôvery.

– Zmení moju modlitbu: „Pane, urob niečo s mojím manželom/s mojou manželkou!“ na modlitbu: „Pane, čo môžem pre neho/pre ňu urobiť?“

– Zmení moju alergiu na jeho/jej aj opakované chyby, vyjadrenia, nešikovnosť a dá mi láskavé srdce, aby som mu/jej ja bol/bola pomocou a láskavým prijatím.

– Zmení môj hnev a nechuť odpustiť na odvahu darovať odpustenie a milosrdenstvo.

– Zmení moju schopnosť veľa rozprávať (často zbytočne a zraňujúco) na schopnosť veľa počúvať.

– Zmení moju tvrdohlavú predstavu o mojom trávení času (neviem chytať ryby, miláčik) na hľadanie spôsobu, ako môžeme byť spolu.

– Zmení môj odpor vracať sa domov k nemu/k nej na odpor unikať niekam inam (aj za „svätými“ vecami).

– Zmení moje oči zo slepých a kritických na oči, ktoré vidia krásu aj v čase, keď už nie sme štíhli – lebo moje oči budú schopné vidieť krásu v duši.

– Zmení môj spôsob obliekania sa, jedenia, správania sa v jeho/v jej prítomnosti doma z „teplákového“ na kráľovské: pretože byť čo len chvíľu s ním/s ňou je sviatok!

– Zmení môj vykričaný nesúhlas s jeho/s jej postojmi a rozhodovaním na rešpekt a odvahu láskavo povedať svoj názor.

– Zmení moju lásku v štýle spravodlivého delenia práce a povinností „fifty-fifty“ na lásku, ktorá nemá problém ísť prvá a umyť riady ako prekvapko, aj keď to mal/mala urobiť ON/ONA.

– Zmení môj spôsob vyjadrovania sa z: „Prečo ja? Zas to necháš na mne?“ na: „Môžem ti nejako pomôcť?“

– Zmení môj spôsob očakávania: už nečakám, čo dostanem, a nie som preto nekonečne mrzutý/mrzutá. Čakám na okamih, keď môžem potajomky urobiť pre neho/pre ňu prekvapenie spôsobom, ktorý mu/jej prinesie veľkú radosť – aj keby to mala byť len obľúbená malá čokoláda v kabelke.

– Zmení môj pocit sebestačnosti finančnej aj organizačnej na dôveru, že spolu v trojici ja – Boh – ty zvládneme všetko, nech by sa dialo čokoľvek.

– Zmení môj či náš strach z ťažkých vecí na istotu, že keď sme (alebo aspoň jeden z nás) s Bohom, nemôže prísť iný koniec ako dobrý.

– Zmení môj pocit všednosti a frustrácie (čím ma už len môže on/ona prekvapiť?) na radostné očakávanie každého okamihu s ním/s ňou.

– Zmení zraňujúcu neschopnosť modliť sa spolu a objavovať Boha cez moje zjavovanie jeho tváre na zamilovanosť do Boha.

– Zmení motor nášho vzťahu z pozície nula na turbo výkon plný nádherných dní, a to aj vtedy, ak pôjdeme zablatenou cestou plnou kameňov.

To všetko a ešte omnoho viac je Boh schopný a ochotný urobiť pre nás manželov – ak budeme denne hľadať jeho tvár, inšpirujeme sa ním a necháme sa ním viesť.

autor: Mária Kohutiarová