PIATA LEKCIA: Utrpenie ako Ježišov bozk

Zdenka milovala obetné drevo kríža. Život bez utrpenia bol pre ňu životom bez lásky, ktorý sa rovnal smrti. Utrpenie v nej otváralo zmysel pre Božie myšlienky. „Boh nám dáva práve toľko odvahy, koľko trpíme; keď pridá utrpenie, pridá i milosť,“ vravela. Ani svoje malé utrpenia by nemenila za to najväčšie vytrženie, pretože utrpenie znášané s láskou sa jej videlo ako jediné žiaduce vo svete plnom utrpenia.

Napokon dospela k tomu, že jej každá bolesť bola sladká: „Tu na zemi nemáme čo čakať, zostáva nám iba utrpenie. Večnosť nebude dosť dlhá na to, aby sme sa mu zaň dostatočne poďakovali.“ Vedela, že je dôležité rozviazať uzol utrpenia a bolesti, ktorý nás viaže pripútaných k sebe samým. Hovorila, že ten, kto miluje, netrpí, aj keď trpíme do smrti, ale stále menej, nakoľko rastie naša láska.

„Utrpenie, ktoré prináša so sebou deň, je ťažké a je ho mnoho. Avšak utrpenie, ktoré posiela Boh, prijímajme plným objatím, a nie iba koncami prstov. Ak chceme dostať bozk lásky od Ježiša, musíme sa priblížiť k jeho tŕňovej korune tak blízko, že sa na nej popicháme,“ vyznáva.

Ticho bolo pre ňu ovzduším bolesti – tak ako sa aj na Kalvárii mlčalo. Chcela trpieť v tichosti a skryto, nežalovať sa, nehľadať potešenie a útechu, aby nestratila to, čo je na bolesti najviac posväcujúce. Nechcela prísť o túto vzácnu milosť a žila v duchu obety. „Aby sme trpeli v pokoji, stačí vždy chcieť to, čo chce Boh,“ povedala.

Zdroj: https://www.slovoplus.sk/sedem-lekcii-od-sestry-zdenky/