Myšlienky pápeža Františka k evanjeliu 23. nedele Cezročného obdobia (Mk 7,31-37)

„Ježiš koná vždy s diskrétnosťou. Nechce na ľudí zapôsobiť, nehľadá svoju popularitu alebo úspech; chce iba robiť dobro iným ľuďom, …. Týmto prístupom nás učí tomu, že dobro sa robí bez zbytočného rozruchu, bez predvádzania sa, bez „vytrubovania“. Dobro sa robí v tichosti.“

„Ježiš vložil svoje prsty do uší hluchonemého a potom sa mu poslinenými prstami dotkol jazyka. Tento úkon je odkazom na vtelenie. Boží Syn je človekom plne začleneným do reality ľudí: stal sa človekom. Preto vie pochopiť žalostný stav druhého človeka a zasahuje gestom, do ktorého je zapojená jeho vlastná ľudská podstata.“

„K zázraku dochádza vďaka jeho spojeniu s Otcom: práve preto pozdvihol oči k nebu. Potom vzdychol a vyriekol rozhodujúce slovo: „Effata“, čo znamená „Otvor sa“. Na to hluchonemý človek okamžite ozdravel: otvorili sa mu uši, rozviazal sa mu jazyk. Ozdravenie bolo pre neho akýmsi „otvorením sa“ voči iným a voči svetu.“

„Evanjeliový príbeh zdôrazňuje potrebu dvojakého uzdravenia. V prvom rade je to uzdravenie z choroby a telesného trápenia, aby sa telu prinavrátilo zdravie, aj keď tento cieľ nie je v horizonte pozemského života úplne dosiahnuteľný, napriek mnohému úsiliu vedy a medicíny. Avšak je tu aj druhé uzdravenie, a možno i ťažšie, a tým je uzdravenie zo strachu. Uzdravenie zo strachu, ktorý nás núti odsúvať na okraj spoločnosti chorých, trpiacich a postihnutých ľudí.“

Ježiš nám vyjavil tajomstvo zázraku, ktorý môžeme opakovať i my, stanúc sa tak aktívnymi vykonávateľmi toho slova „Effata“, „Otvor sa“, ktorým prinavrátil reč i sluch hluchonemému. Ide o otvorenie sa potrebám našich bratov, ktorí trpia a potrebujú našu pomoc, čím unikneme egoizmu a uzavretosti srdca. Je to vlastne samotné srdce, tá najhlbšia podstata človeka, čo prišiel Ježiš „otvoriť“, oslobodiť, aby človek dokázal žiť vzťah s Bohom a inými ľuďmi v plnosti.“.

„Nech nám Panna Mária, ktorá sa úplne „otvorila“ Pánovej láske, vyprosí, aby sme každý deň vo viere zažívali zázrak toho „Effata“, aby sme žili v spoločenstve s Bohom a s bratmi.“

Príhovor Svätého Otca Františka pri modlitbe Anjel Pána, 9. septembra 2018.