Prvého novembra slávime sviatok všetkých svätých, teda aj tých, ktorí neboli Cirkvou vyhlásení za svätých, ale vieme o nich, že žili svätým a povzbudivým životom. Naši otcovia, mamky, starí rodičia, súrodenci, kňazi, rehoľníci/čky, priatelia, kolegovia v práci, naši susedia… Sú to všetci, ktorí svojím životom, svojimi postojmi, vyslovenými slovami „hovorili“, že patria medzi Božích priateľov a z priateľstva s Bohom sa veľmi tešili. Nie sú to žiadne sladké vyumelkované sochy, pôsobivo namaľované obrazy, ale ich život bol príťažlivý nielen ľuďom, ktorí ich stretávali, ale páčil sa hlavne Bohu. Túžba, žiť život príťažlivý v Božích očiach, by mala úplne ovládnuť aj moje srdce. Možno práve dnes je ten deň, kedy by som mal úprimne prosiť Boha a svätosť svojho života, lebo iba svätý môžu raz uzrieť Božiu tvár. Svätosť života nie je určená iba pre niekoľkých „vyvolených“, je ponúkaná denne pre všetkých ľudí, ktorí sa rozhodnú dať Bohu prvé miesto vo svojom srdci i vo svojom živote a dovolia mu, aby cez nich pôsobil všade tam, kam ich pošle. Tak teda idem už dnes posväcovať svoj život.

Pane, pomôž mi byť verným v každom okamihu života.

zdroj: zamyslenia+