Každý človek sa vo svojom živote stretol so slovom OBETA. Čo nás napadne pod týmto slovom? Môžeme povedať, že nie veľmi radi o nej hovoríme. O to ťažšie sa žije v našom živote. Pomôžem si jednoduchými príkladmi: Mama v rodine sa obetuje pre svoje detí aby mali čo jesť, aby im nič nechýbalo. Otec musí niekedy vycestovať za prácou aj ďaleko od svojej rodiny, aby zabezpečil živobytie pre nich. Kňaz pôsobiaci vo farnosti obetuje svoj život, čas, povolanie pre svojich veriacich. Študenti, žiaci sa učia, vzdelávajú, aby dosiahli úspech a mali dobré postavenie v spoločnosti. Ľudia, ktorí trpia pre nejakú chorobu tiež prinášajú veľkú obetu. Starí ľudia sú sami, opustení, tiež veľa obetujú. Z toho jasne vyplýva, že život človeka je sprevádzaný obetou.

Spomínam si na jednu myšlienku, ktorú som počul: „Láska, ktorá nebolí, nie je láskou.“ Všetci zakúsime v našich životoch veľa lásky, ale i obety, ťažkosti. Náš život nie je „prechádzka ružovou záhradou“. Ježiš nám nesľúbil život bez bolesti a obety. On sám dal príklad, ako sa máme obetovať pre druhých. V týždni budeme sláviť sviatok Obetovanie Pána. Je tu pozvanie pre nás všetkých: obetovať svoj život Bohu, prežiť čas s ním každý deň, spolupracovať s Božou milosťou a darmi, ktoré sme od neho dostali. Panna Mária spolu so svätým Jozefom a Ježišom prišli do jeruzalemského chrámu, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon. Svätý Jozef a Panna Mária sú pre nás vzorom a príkladom, ako prinášať Bohu obety. Obetou je dar nášho života, naše povolanie. Tou najväčšou obetou, ktorú môžeme priniesť Bohu je svätá omša, každodenná účasť na nej.

Všetci chodíme do chrámu – kostola, aby sme sa povzbudili, vyprosili si od Ježiša potrebné dary a milosti. Otvárame srdcia pred Ježišom, aby sme neboli prázdni, či neodišli naprázdno. Prinesme Bohu dar seba samého do chrámu a prosme o Božie požehnanie. Máriino srdce počulo od proroka Simeona ťažké slová, ktoré by zasiahli srdce nie jednej matky: „On je ustanovený na pád a povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať a tvoju vlastnú dušu prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Prosme si od Ježiša, Panny Márie a svätého Jozefa silu, odvahu do našich každodenných obiet. Nebojme sa obetovať pre Boha a blížnych. Ak spojíme naše obety s Ježišom budeme ich ľahšie znášať a on sám bude našou silou.

Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši