Kvetnou (palmovou nedeľou) začíname svätý týždeň. Budeme sláviť tajomstva našej spásy. Udalosti Ježišovej smrti, zmŕtvychvstania, sviatky Veľkej noci majú čo povedať aj do našich životov. Je tu pozvanie nezostať len pri akomsi zvyku či spomienke. Prežime skutočne a s hlbokou vierou tieto sviatky ako sa na kresťanov patrí. Opäť sa môžeme vrátiť do našich kostolov a sláviť, ako spoločenstvo Cirkvi Veľkonočné trojdnie. Deti, rodiny, mladí, starí rodičia prijmite pozvanie od Ježiša a poďme sa spoločne poďakovať Ježišovi za jeho obetu a smrť na kríži. Ježiš zomrel za nás všetkých. Nebuďme ľahostajní voči tomu, ale nech z nášho srdca zaznie Ježišovi jedno veľké ĎAKUJEM. „Splácajme“ Ježišovu lásku našou láskou, dobrotou a vďačnosťou.

Dôležitými krokmi k tomu, aby sme tieto sviatky prežili plnohodnotne nech sú pre nás: pristúpiť k sviatosti zmierenia, počúvať, žiť z Božieho slova, posilňovať osobný vzťah s Ježišom (modlitbou, vierou, dobrými skutkami, duchovným životom…) Budeme počúvať Pašie. Uvedomme si počas nich, čo všetko Ježiš za nás vytrpel: výsmech, pohŕdanie, údery, zosmiešňovanie, potupu, slová „ukrižuj ho“ a mnohé iné. Ježiš stojí pred nami. Tento pohľad na Ježiša nám ukazuje ako nás nekonečne miluje. Pripojme sa k nemu, majme účasť na jeho živote a smrti, nasledujme ho i keď sami nie raz trpíme vo svojich životoch.

Náš život sa ocitá často v temnote, smútku, bolesti. Ježiš prináša svetlo, úľavu do našich sŕdc, životov. Odovzdajme všetky obavy, ťažkosti, zranenia, všetko čím náš život prechádza a nechajme sa ním viesť. Ďakujme mu, že sa obetoval z lásky za nás a podstúpil tak bolestnú a potupnú smrť na kríži.

Na palmovú (kvetnú) nedeľu budeme počuť slová: „Hosana synovi Dávidovmu. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela.“ Rozviňme sa ako plášť, alebo palmové ratolesti pod Ježišove nohy. Nech sú pre nás všetkých vždy pamätné slová, ktoré sa my zasvätení modlíme na palmovú (kvetnú) nedeľu v liturgii hodín (modlitbe breviára) od svätého biskupa Ondreja Krétskeho. „Poď teda, bežme aj my s tým, čo sa ponáhľa trpieť, a napodobujme tých, čo mu vyšli v ústrety. Nie tak, že by sme mu stlali na cestu olivové ratolesti, koberce a plášte či palmové listy, ale že sa sami, nakoľko môžeme, v pokore ducha s úprimným srdcom a úmyslom rozprestrieme, aby sme prijali to prichádzajúce Slovo a aby sme obsiahli Boha, ktorého nemožno nikdy obsiahnuť“.

Vladimír Bača, kaplán v Liptovskom Mikuláši