Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“ (Mk 13, 24-32)

Nie je pre mňa dôležité poznať presný dátum Ježišovho príchodu na konci čias. Dnes ma Ježiš vyzýva svojím slovom poznať a uistiť sa o tom, či som pripravený na osobné stretnutie sa s Bohom. Kedy skončím svoju pozemskú púť, to vie iba Boh. Koľko na tomto svete budem žiť, 20, 30, 40, 50, 60… alebo 100 rokov? Možno stojí za uváženie, čo by som mal napraviť a zmeniť vo svojom živote, keby som sa dozvedel, že dnes žijem svoj posledný deň. Je najideálnejšie z hľadiska získania večného života, aby som sa denne usiloval tak žiť, žeby sa postupne môj život tak prepojil s Božím, že budem pokojný a vyrovnaný, i keby sa dialo okolo mňa čokoľvek. K tomu zaručene pomôže každodenné spytovanie svedomia, počas ktorého prejdem v duchu prežitý deň a zisťujem, či v mojom srdci nie je niečo alebo niekto, kto by ma z reality večnosti mohol vylúčiť.

Pane, pomôž mi v snahe očisťovať si srdce ľútosťou.

zdroj: zamyslenia+