V stredu, 12. novembra 2025, zomrel vo veku 84 rokov bývalý riaditeľ Ústavu hudobnej vedy SAV, skladateľ, znalec cirkevnej hudby, prof. PhDr. Juraj Lexmann, ArtD.

Prof. Lexmann, sa narodil 19. januára 1941 v Bratislave. Študoval hudobnú kompozíciu na Konzervatóriu v Ostrave a neskôr externe hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Slovenskej akadémii vied absolvoval internú ašpirantúru v 70. rokoch. Od roku 1976 prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (Oddelenie zvukovej dramaturgie filmovej a televíznej tvorby). Po roku 1991 pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy SAV. V rokoch 1997 až 2009 bol jeho riaditeľom.

Vo svojich muzikologických výstupoch sa venoval rôznym problémom a teóriám, najmä teórii filmovej hudby, teórii liturgickej hudby, problematike masmediálnej hudobnej kultúry a zvukovej dramaturgie. Juraj Lexmann hovoril o svojej tvorbe ako o rozmanitej. „Využíval som štýly a kompozičné techniky, ktoré mohli byť prínosom vzhľadom na témy filmov. Ak bolo treba, robil som hudbu v štýle príslušných historických období, slovenského folklorizmu, country western music i nových kompozičných techník, v ktorých sa uplatnila atonalita, dodekafónia, elektronická hudba, organické spájanie hudby s ruchmi a podobne. Niekedy som hudobné maniery aj úmyselne kombinoval. Napríklad vo filme Zbojník Jurko, ktorého hudba je založená na prvkoch slovenskej ľudovej muziky, sa na vystupňovanie dynamizmu ozve aj hudba štýlovo odvodená z country western music,“ povedal pred niekoľkými rokmi.

V roku 1973 boli pre Slovensko vysvätení traja biskupi. Starostlivosť o liturgiu prevzal nitriansky biskup Mons. Ján Pásztor, predseda SLK, ktorý túto komisiu i v podmienkach totality v rámci možnosti sfunkčnil. On poveril Dr. Juraja Lexmanna, aby pripravil príručku slovenských liturgických nápevov. Dr. Lexmann najprv preštudoval príslušné dokumenty. Potom v podmienkach totality (na všetko sa vyžadoval tzv. štátny súhlas) len v rámci súkromných kontaktov a v určitom nebezpečenstve oslovil a našiel spolupracovníkov (skladateľov). Napriek obmedzeným podmienkam zvolil dôsledne vedecký postup – niekoľko komisií hodnotilo notový materiál, až sa vytriedili tie najlepšie nápevy. Okrem toho oslovil tých najlepších a zároveň ochotných skladateľov, aby spolupracovali.

Tak už začiatkom 80. rokov bolo hotové významné dielo zhudobnenia ordinária v slovenčine s názvom Liturgický spevník I. Spevník obsahuje i potrebné náležitosti, ako je omšový poriadok v slovenčine a v latinskom jazyku, nápevy modlitieb veriacich, čítaní, dialógy kňaza a ľudu, spevy omše za účasti detí a starostlivo pripravené nápevy žalmov. Schválenie sa dosiahlo v roku 1985 a dielo sa hneď aj používalo. Oficiálne vydanie sa uskutočnilo v Ríme až v roku 1990. Teoretická časť publikácie obsahuje základné a vyčerpávajúce informácie o liturgickom speve – pojmy liturgickej hudby pre služobníkov hudobnej časti liturgie, aby ju mohli správne a uvedomelo konať. Jeho uvedenie do praxe autorsky a redakčne pripravil Juraj Lexmann.

Prof. Lexmann na všeobecnú žiadosť začal medzitým pripravovať spevy žalmov tak, aby žalmisti a organisti nemuseli namáhavo podpisovať text pod melodický predpis, ale aby mali texty responzórií a žalmových veršov už podpísané. Nápevy responzórií bolo potrebné zväčša skomponovať. Keď bol súbor všetkých dôležitých, teda nedeľných a sviatočných žalmov pripravený, vydáva sa i Liturgický spevník II. Po skúsenostiach s ťažkosťami oficiálneho vydania LS I zvolila sa samizdatová metóda.

Dnes sa používa i Liturgický spevník III – spevy na Popolcovú stredu, Svätý týždeň a Veľkú noc. Dielo vyšlo taktiež zásluhou a redakciou Juraja Lexmanna s vydaním SLK v roku 1993.

Pokoncilová reforma v oblasti slovenského liturgického spevu sa dnes sústreďuje na poslednú, najnáročnejšiu časť – menlivé spevy omše, teda na ľudový Liturgický spevník. I v nej zohráva prof. Juraj Lexmann v priestore slovenskej liturgickej hudby najvýraznejšiu úlohu. Jeho kniha Liturgický spevník pre tretie tisícročie (Bratislava, Ústav hudobnej vedy SAV, 2000) je v skutočnosti projektom prebiehajúcich prác. Vychoval viacerých odborníkov, ktorí pokračujú v práci na poli liturgickej hudby spolu s ním (Dr. R. Podpera, Dr. S. Šurín a ďalší).

Okrem praktickej tvorby sa venoval aj teoretickej oblasti. Jeho kniha Teória liturgickej hudby patrí k základným dielam v oblasti sakrálnej hudby na Slovensku. Profesor Lexmann sa zaslúžil o pokoncilovú obnovu cirkevnej hudby v čase totality, pôsobil ako pedagóg v Kňazskom seminári v Bratislave a prispel k formácii viacerých generácií budúcich kňazov a hudobníkov.

Jeho zásluhy siahajú aj do oblasti popularizácie cirkevnej hudby. Stál za viacerými dokumentárnymi filmami Slovenskej televízie, ktoré sa venovali cirkevnej hudbe a Jednotnému katolíckemu spevníku, ktorého výskumu sa venoval aj počas pôsobenia v Slovenskej akadémii vied. Cirkev na Slovensku v ňom stráca mimoriadneho odborníka, učiteľa a svedka viery.

Pápež František vymenoval 18. júna 2014 prof. Juraja Lexmanna za Rytiera veliteľa Rádu sv. Silvestra pápeža. Ide o ocenenie jeho významného prínosu v oblasti liturgického spevu a hudby na Slovensku (hlavne práce na Liturgickom spevníku I., II. a III.).