Comments (0) Je to štyridsiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána. Pán Ježiš, víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal jasnú nádej, že kde je on naša hlava, prvorodený, aj my jeho údy budeme v tej istej sláve. Ježišova ľudská prirodzenosť (a tá je z našej prirodzenosti – okrem hriechu) už prebýva pri Otcovi.
Continue reading 'Nanebovstúpenie Pána'»
Na Masarykovej ulici v Košiciach stojí prízemný kaštielik, ktorý voľakedy postavila rodina Klobušických. Dnes je to Provinciálny dom Regina Pacis, sídlo Spoločnosti sociálnych sestier. Na jeho západnej fasáde je mramorová pamätná tabuľa s textom: In Memoriam sestra Sára Salkaházi *11. 5. 1899 † 27. 12. 1944, členka Spoločnosti sociálnych sestier verná svojmu povolaniu obetovala svoj život na záchranu prenasledovaných v II. svet. vojne. „Keď treba obetu, tu som! Prijmi ma za všetkých a za všetko.“
Continue reading 'Bl. Sára Salkaháziová – panna a mučenica'»
V dnešnom evanjeliu Ježiš porovnáva dva rôzne typy pastierov: nádenníka a dobrého pastiera. V čom je hlavný rozdiel medzi nimi? V tom, ako hlboko sú títo dvaja oddaní svojej práci a ako ďaleko je každý z nich pri vykonávaní povinností, spojených so svojou službou ochotný až ísť. V mysliach nás, ktorí tento text evanjelia poznáme, možno nádenník vyznieva tak trocha negatívne. Lenže nádenník nebola v Ježišovej dobe celkom negatívna osoba. Nádenník bol človek, ktorý si potreboval zarobiť na živobytie, alebo ak mal rodinu, aj na živobytie svojej rodiny, a tak šiel a hľadal si prácu, ktorá by mu čo najviac vyniesla. Niekedy bola tá práca stálejšia, inokedy bola len príležitostná. Boli dni, kedy sa musel každé ráno postaviť na námestie a tam čakať, kým ho niekto nenajme na nejakú prácu. Život nádenníka určite nebol ľahký. Bol plný neistoty a strachu o budúcnosť.
Continue reading 'Si pastier alebo nádenník; alebo čosi ešte horšie?'»
Sviatok Božieho milosrdenstva je slávený na prvú nedeľu po Veľkej noci, čiže druhú veľkonočnú nedeľu, nazvanú Nedeľou Božieho milosrdenstva. Do liturgického kalendára ju zapísal najprv kardinál František Macharski pre krakovskú diecézu (1985) a potom niektorí poľskí biskupi v svojich diecézach. Na žiadosť Poľskej konferencie biskupov Svätý Otec Ján Pavol II. v roku 1995 ustanovil tento sviatok pre všetky diecézy v Poľsku. V deň kanonizácie sestry Faustíny 30. apríla 2000 pápež vyhlásil tento sviatok pre celú Cirkev.
Continue reading 'Sviatok Božieho milosrdenstva'»
Mnohí spisovatelia majú odkazy na krásu nocí, prežiarených hviezdami. Avšak noci vojny sú zbrázdené svetelnými dráhami smrti. V tejto noci sa, bratia a sestry, nechajme vziať za ruku ženami z evanjelia, aby sme s nimi objavili východ Božieho svetla, ktoré ožaruje temnoty sveta. Tieto ženy, keď redla noc a objavovali sa potichu prvé lúče úsvitu, išli k hrobu, aby pomazali Ježišovo telo. A tam prežívajú šokujúcu skúsenosť. Najprv zisťujú, že hrob je prázdny, potom vidia dve postavy v žiarivom odeve, ktoré im vravia, že Ježiš vstal z mŕtvych a hneď bežia zvestovať správu ostatným učeníkom (porov. Lk 24,1-10). Vidia, počúvajú, zvestujú. Týmito troma úkonmi vojdime aj my do Pánovej Paschy.
Continue reading 'Príhovor Sv. Otca Františka'»
Na Kvetnú nedeľu, keď rozjímane o Pánovom umučení, počúvame v liturgii sv. omše nádherný hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (2,6-11).
Continue reading 'Zamyslenie duchovného otca Matúša Imricha'»
Dnešnou Kvetnou nedeľou začíname prežívať vrchol pôstneho obdobia. Pred začiatkom svätej omše sa obyčajne pred kostolom požehnávajú ratolesti. V našich krajoch ich nazývame bahniatka, lebo sú to prvé jarné rozvinuté ratolesti. Táto nedeľa sa najmä vo Svätej zemi nazýva ako Palmová nedeľa, lebo tam pri tejto slávnosti používajú len palmové ratolesti. Viackrát som mal možnosť s pútnikmi sa zúčastniť v túto nedeľu popoludní na slávnostnej procesii, ktorá začína na východnej strane Olivovej hory, kde sa nachádza malý kostol spravovaný františkánmi na mieste, ktoré sa nazýva Betfagé. Tu sa odohrala udalosť, ktorú opisujú všetci štyria evanjelisti. Continue reading 'Zamyslenie duchovného otca Martina Mojžiša'»
V evanjeliách predchádzajúcich pôstnych nedieľ sme mohli vidieť Ježiša ako vodu, svetlo, chlieb, pastiera. Dnes sa zjavuje ako darca života. Vzkriesenie Lazára je posledný a najväčší z Ježišových zázrakov. Je prejavom Ježišovej moci nad smrťou, najjasnejším predobrazom vzkriesenia a súčasne bezprostrednou príčinou, prečo sa veľkňazi a starší rozhodnú Ježiša zabiť. Continue reading 'Vzkriesenie Lazára'»
Sv. Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané v Sv. Písme. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci.
Continue reading 'Sv. Jozef'»
Premenenie Pána patrí k najdôležitejším udalostiam v živote Ježiša Krista tu na zemi. Sv. Matúš píše: O šesť dní (šesť dní po Petrovom vyznaní, že Ježiš je Mesiáš, a po prvej predpovedi utrpenia) vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ (Mt 17, 1-8)
Continue reading 'Premenenie Pána'»
