Falošné predstavy o Bohu (I.)

By , 25. novembra 2018 11:46

Aj keď je Boh jeden, každý o ňom máme svoju vlastnú predstavu. Táto je viac či menej vzdialená skutočnosti, ktorú Boh o sebe zjavuje cez Slovo. Keďže Boha môžeme nielen poznávať, ale mať s ním aj vzťah, je dôležité zistiť a spoznať, aký Boh je (alebo aký nie je), a práve to môže úplne zmeniť náš život.

Totiž na základe vzťahu možno Bohu slúžiť dvoma spôsobmi: v láske, alebo v strachu. Mnohí kresťania vyzerajú veľmi duchovne, modlia sa, postia, konajú skutky milosrdenstva, ale za tým všetkým často býva strach z Boha (aj keď si to nepriznajú).

Aký je Boh? Čím viac ho poznávame, tým viac je pre nás tajomnejší. Tak sa skúsme pozrieť na to, aký Boh nie je. Naše falošné predstavy totiž vytvárajú Boha, ktorý nie je realitou, je to výsledok výchovy a predstáv. (napr. prísny kňaz na hodine náboženstva či obľúbené rodičovské: poslúchaj, lebo ťa pánbožko potresce…)

Nebojme sa Boha, ktorého si falošne predstavujeme, taký Boh totiž neexistuje.

Prvá falošná predstava: Boh ako policajt:

V jednej ruke Biblia a v druhej zbraň. „Dodržiavaj moje zákony, inak bude zle!” Neustále ma kontroluje a keď spravím niečo zlé, je okamžite pripravený potrestať ma za moje priestupky. A ja sa preto kŕčovito usilujem o dokonalosť a bojím sa urobiť chybu.

Lenže v takomto živote pod zákonom nedokážem milovať Boha. Nemôžem mať rád niekoho, koho sa bojím. Zameriavam sa iba na výkon, môj život je len samá náročnosť a mučeníctvo.

„Nedostali ste ducha otroctva, ale ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!” (Rim 8,15)

„Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne. Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky. Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.“ (Ž 103, 8 – 9)

Boh odpúšťa každému, kto prejaví úprimnú túžbu po odpustení a ľútosť.

Druhá falošná predstava: Boh nervák – despota:

Síce silný a mocný. Ale zároveň metajúci okolo seba blesky a hlasný krik. Čaká, kedy sa mi podarí rozčúliť ho. Ak spravím priestupok, zriekne sa ma. Výsledkom sú vnútorné boje, ktoré napokon nevydržím a vybuchnem. Nemám radosť zo života. Skončím naštvaný na Cirkev a obrátim sa k Bohu chrbtom.

„Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy, on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou, on naplňuje dobrodeniami tvoje roky..“ (Ž 103,3-4)

Tretia falošná predstava: Boh záchranár – Boh pre núdzové prípady:

Volám ho len v krajnej núdzi, v chorobe, pri písomkách, v skúškach či ťažkých chvíľach. Áno, modliť sa vtedy je správne. Ale mnohí volajú iba vtedy. Boha síce uznávam, no potrebujem ho len občas, inak žijem z vlastnej sily. Veď Boha predsa nezaujímajú detaily môjho života. Problém nastáva vtedy, ak mi Boh nepomôže tak, ako som si predstavoval.

„Preto vám hovorím: nebuďte ustarostení o svoj život…“ (Mt 6,25)

„Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“ (1 Pt 5, 7:)

Boh sa o každého stará a chce pomôcť. Len čaká od nás úprimnosť, nie vypočítavosť.

(pokračovanie nabudúce)