Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ (Mk 12, 38-44)

Z účtovného alebo daňového hľadiska dala vdova nepatrný dar nehodný pozornosti. Z pohľadu Ježiša mala zanedbateľná suma vdovy obrovskú cenu! Nehodnotí totiž samotný dar, ale ochotné srdce dať aj to, čo potrebuje. Dať Bohu všetko. Z tých pár drobných mohla ešte vyžiť. Ježiša to veľmi dojalo, preto o tom s radosťou povedal učeníkom. Porovnáva jej veľkorysosť dať všetko s ochotou bohatých, ktorí dávajú z nadbytku.

Bez ohľadu nato, koľko toho mám a vlastním, môžem zažiť vo svojom živote moment, že budem dávať a milovať až tak, že to bude bolieť, že stratím naozaj všetko. Boha v jeho veľkorysosti a v jeho štedrosti ku mne nikdy neprekonám. Pokladničky Boh rozmiestnil všade okolo mňa. Prostredníctvom blížnych sa najistejšie dostane všetko moje bohatstvo k Bohu. A nemusia to byť nutne len peniaze.

Pane, ukáž mi cestu nezištného dávania a ochotnej služby.

zdroj: zamyslenia+