Dobre známy príbeh z knihy Genezis (Prvá kniha Mojžišova) nám hovorí o prvom hriechu našich prarodičov Adama a Evy. Previnili sa voči Božiemu zákazu nejesť zo stromu poznania dobra a zla (porov. Gn 2,15-16; 3,1-6). Kvôli tomu museli odísť z raja. Tento ich prvý hriech a jeho následky sa prejavili nielen na nich, ale aj na všetkých ľuďoch, teda aj na nás. Všetci prichádzame na svet s tzv. dedičným hriechom, ktorý máme po Adamovi a Eve. V tomto duchu žalmista volá: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.“ (Ž 50,7). Iba Panna Mária bola od tohto hriechu uchránená. Nedotkol sa jej žiadny, ani dedičný hriech, diabol nemal nad ňou nijakú moc. Nebola však uchránená od všetkých následkov prvotného hriechu – poznala, čo je bolesť, vo svojom živote trpela a nakoniec aj zomrela.

Deväť mesiacov pred sviatkom Narodenia Panny Márie si každoročne pripomíname tú veľkú milosť, ktorú Matka Božia dostala – od samého počatia v živote jej matky sv. Anny bola nepoškvrnená, bez hriechu. Sviatok Nepoškvrneného počatia sa slávil už v 7. storočí na východe dňa 9. decembra a mal rôzne názvy – Počatie našej presvätej Bohorodičky alebo Počatie sv. Anny. V západnej Cirkvi sa rozšíril v 12. storočí. Slávil sa 8. decembra. Prvý pápež, ktorý ho oficiálne schválil, bol Sixtus IV. v roku 1479. Zároveň udelil plnomocné odpustky tým, čo v tento deň budú prítomní na sv. omši alebo na pobožnosti k Panne Márii („hodinky k Panne Márii“). Pápež Inocent XII. na konci 17. storočia pridal k tomuto sviatku oktávu a jeho nástupca Klement XI. ho v roku 1708 rozšíril na celú Cirkev. V priebehu dejín sa mnohí cirkevní otcovia, mnísi a rehoľníci, ale aj iní zamýšľali nad týmto veľkým tajomstvom. Úcta k Panne Márii, nepoškvrnenej od počatia od akéhokoľvek hriechu, sa šírila aj medzi Božím ľudom. Dogma, teda článok viery (to, čo treba veriť), o tomto tajomstve bola slávnostne vyhlásená na Prvom vatikánskom koncile 8. decembra 1854 pápežom Piom IX. za účasti množstva biskupov z celého sveta a tisícov veriacich. Slávnosť Nepoškvrneného Počatia bola ustanovená ako prikázaný sviatok. Svätý Otec Pius IX. okrem iného vtedy povedal: „Preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola zvláštnou milosťou a výnimkou od všemohúceho Boha z ohľadu na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, zachovaná čistá od všetkej poškvrny prvotnej viny… Zaiste sa nemáme čoho obávať, nad ničím zúfať pod riadením, pod správou a ochranou tej, ktorá má voči nám materinské srdce a pracuje na našom spasení, stará sa o celé ľudské pokolenie, a ustanovená od Pána za Kráľovnú neba i zeme a vyvýšená nad zbory anjelov a rady svätých, stojí po pravici svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, a tak úspešne za nás oroduje svojimi materinskými prosbami, a čo hľadá, nachádza, lebo jej príhovor nemôže ostať nesplneným.“ Do mariánskych (loretánskych) litánií sa vložila prosba „Kráľovná bez poškvrny dedičného hriechu počatá, oroduj za nás.“

Štyri roky po vyhlásení dogmy sa Panna Mária zjavila sv. Bernadete Soubirousovej v Massabielskej jaskyni v Lurdoch. Keď sa jej Bernadeta opýtala, kto je, ako sa volá, Panna Mária jej pri jednom zjavení odpovedala: Som Nepoškvrnené Počatie.

Cirkev sa riadi starobylým pravidlom „lex orandi, lex credendi“ – zákon modlitby je zákonom viery. Cirkev verí tak, ako sa modlí (porov. KKC, 1124).

To, čo Cirkev skutočne verí o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, vyjadruje aj modlitba dňa tejto slávnosti: „Svätý Bože, nepoškvrneným počatím Panny Márie pripravil si dôstojný príbytok svojmu Synovi a pre budúce zásluhy jeho smrti uchránil si ju od každého hriechu; prosíme ťa, daj, aby sme na jej orodovanie aj my prišli k tebe s čistým srdcom.

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.“ Pozrime sa na túto modlitbu po jednotlivých bodoch. Modlitba sa začína oslovením – „Svätý Bože“.

To, že sa týmto oslovením myslí Boh Otec, je zrejmé z nasledujúcich slov – „nepoškvrneným počatím Panny Márie pripravil si dôstojný príbytok svojmu Synovi“.

Zároveň táto časť modlitby vyjadruje hlavný motív liturgického slávenia a dôvod, prečo Cirkev slávi Nepoškvrnené počatie Panny Márie: nie kvôli prehnanej mariánskej úcte, ale kvôli Ježišovi Kristovi, ktorý prijal ľudskú prirodzenosť v lone Panny Márie, a preto musela byť preňho tým najdôstojnejším príbytkom.

Ďalšia časť modlitby vyjadruje, akým spôsobom Boh pripravil tento dôstojný príbytok – „pre budúce zásluhy jeho smrti uchránil si ju od každého hriechu“.

Panna Mária – podobne ako každý človek – potrebovala vykúpenie a vykúpení sme boli skrze smrť jej božského Syna na kríži. Panna Mária bola vopred uchránená od každého hriechu pre budúce zásluhy, ktoré vyplynuli z Ježišovej smrti.

Odporcovia nepoškvrneného počatia často zdôrazňujú, že nepoškvrneným počatím by Panna Mária nepotrebovala vykúpenie ani Vykupiteľa. Uvedené slová modlitby poukazujú na to, že aj Panna Mária potrebovala vykúpenie a aj bola vykúpená smrťou svojho Syna.

Rozdiel je len v tom, že bola vopred vykúpená a uchránená od poškvrny dedičného hriechu už pri svojom počatí.

Po oslovení a vyjadrení hlavného motívu slávenia sa modlitba obracia na Boha s prosbou, aby sme aj my na príhovor Panny Márie (raz) prišli k Bohu v stave čo najväčšej svätosti – „prosíme ťa, daj, aby sme na jej orodovanie aj my prišli k tebe s čistým srdcom“.

Modlitbu uzatvára slávnostná doxológia (chváloreč), ktorá dáva celej modlitbe trojičný rozmer: „Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.“

Doxológia tak upozorňuje, že aj tajomstvo Máriinho nepoškvrneného počatia je dielom Trojice, pretože Boh Otec Pannu Máriu uchránil od akéhokoľvek hriechu mocou Ducha Svätého a pre zásluhy vykupiteľského diela Ježiša Krista; a tak hoci má sviatok Nepoškvrneného počatia mariánsky ráz, nemožno prehliadnuť jeho teocentrický a trojičný charakter, ktorý vyzdvihol aj pápež Pius IX., keď v roku 1854 vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie encyklikou Ineffabilis Deus (Nevýslovný Boh) a uvádza ju slovami: „Ad honorem sanctae et individuatis Trinitatis“ (Ku cti svätej a nerozdielnej Trojice).