V jedno úplne bežné ráno pri raňajkách, keď sa každý v dome „plnil“ tým, čo mu chutilo, rozhodol sa chlapček pre jogurt. Práve jemu chutili hneď zrána tie jogurtíky, ktoré sú po otvorení biele a až na spodku sa ukrýva čokoláda, jahody, alebo hocijaká iná dobrota. Po rozmiešaní sa z nie veľmi chutného bieleho jogurtu stáva pochúťku rôznej príchute. Presne tak to bolo aj ráno, keď chlapča vzalo do rúčky téglik s čokoládovým jogurtom, zamiešalo si ho, popapalo toľko, koľko samo dokázalo lyžičkou vybrať a už aj kričalo na mamku, aby mu prišla za spodku „vyškrabkať“ čokoládu. Téglik však chcel držať sám, že vraj už je veľký chlapec. Kelímok držal chlapec a mama skúšala lyžičkou dostať čo najviac čokolády von. No nebolo to jednoduché. Mama preto povedala synčekovi, nech jej dá kelímok do ruky, že ona z neho oveľa jednoduchšie a šikovnejšíe čokoládu „vyškrabe“. Presne tak to aj bolo. Chlapec zveril do jej rúk to, na čo mu sily nestačili, a tak si vychutnal úplne celú dobrotu od vrchu až dospodu.

Naše životy sú ako také tégliky jogurtu v rukách každého z nás. Sami dokážeme iba sa tak prehrabávať v tom nie veľmi chutnom povrchu, tí šikovnejší sa možno po zmiešaní dostanú k nejakej príchuti. Na „vyškrabkanie“ čokolády sme niekedy ochotní zavolať si otca na pomoc, ale téglik chceme držať sami. Ale to sa nedá! Náš milujúci otec musí držať „kelímok“ vo svojich rukách, aby nám dal to úplne najlepšie.

PS: Daj svoj život, svoju rodinu, svoju prácu, svoje problémy i radosti, úplne všetko mu daj do jeho rúk. Aj keď si šikovná, a ty si silný a múdry, iba keď Boh bude držať tvoj život v rukách, dá ti „čokoládu“ aj z úplného dna.

PS 1: Stále, keď budeš papať jogurtík a vyškrabkávať spodok, vlož svoj život úplne celý a s veľkou radosťou do Božích rúk.

PS 2: Keď nepapáš jogurty, a preto ani spodky nevyškrabkávaš, môžeš svoj život vložiť do Božích rúk aj vtedy, keď budeš dojedať horčicu, džem, nutelu, bravčovú masť či tatársku.

Hlavne buď veselý, radostný a príjemný. Miluj, slúž a odpúšťaj. A nezabudni, že bez Boha sa vo svojom živote k „čokoláde“ nedostaneš.

 autor: Michaela Mihalikova Petrušová